Predtým, ako budete realizovať interview, musíte sa naň dobre pripraviť. Mali by ste si premyslieť nasledovné:
Stanovte si ciele, očakávania, pripravte štruktúru interview, príp. aj konkrétne otázky.
Na základe stanovených cieľov si vyberte respondenta, prípadne respondentov.
Premyslite si, ako budete zaznamenávať a vyhodnocovať údaje. Mali by ste byť pripravení a premyslieť si, ako budete reagovať v prípade možných ťažkostí.
Dohodnite sa s respondentom na termíne interview. Respondenta vždy informujte o tom, koľko bude interview trvať.
Premyslite si podmienky, zvoľte vhodné miesto. Vhodné je "domáce prostredie" napr. pracovisko, prípadne zvoľte neutrálne prostredie, napr. kaviareň a pod.
Interview sa začína nadviazaním kontaktu výskumníka s respondentom a má veľký význam pre úspešnosť celého interview. Cieľom je vytvoriť pozitívnu priateľskú atmosféru a dôverné prostredie - tzv. raport.
Na úvod sa s respondentom zoznámte, predstavte, vysvetlite ciele a zdôraznite, ako bude interview prebiehať. Interview sa odporúča začať "small talk": "Ako sa cítite?, Ako sa vám cestovalo?" apod.
Je dobré zdôrazniť význam respondentových odpovedí pre úspech výskumu. Respondenta by ste mali informovať o anonymite, trvaní, nahrávaní interview a pod. Interview sa väčšinou nahráva na digitálny záznamník a toto si vyžaduje súhlas skúmaných osôb. Samozrejme výskumník by mal vedieť zaobchádzať s technikou.
Počas interview musí výskumník cielenými otázkami viesť rozhovor potrebným smerom. Otvorené otázky udržujú nenútenú a živú komunikáciu, ale môže sa stať, že respondent odbočí od témy. Vtedy musí výskumník vhodne zareagovať a respondenta usmerniť. Naopak zatvorené otázky môžu spôsobiť, že interview bude pôsobiť ako "výsluch" a respondent sa odmietne vyjadriť. Je vhodné kombinovať otvorené a zatvorené otázky. Samozrejme, to závisí aj od typu interview.
Aj keď si dôkladne pripravíte interview, nemusí vždy prebiehať podľa plánu. Môže dôjsť k rôznym neočakávaným situáciám, na ktoré je potrebné vhodne zareagovať. (napríklad respondenti hovoria príliš veľa, príliš málo, alebo hovoria o niečom inom apod.) Existujú rôzne komunikačné techniky, ako zaobchádzať s rôznymi typmi respondentov.
Pri príliš "urozprávaných" respondentoch použite zatvorené otázky alebo otázky s viacnásobným výberom. Vhodne prejdite k ďalšej otázke a uistite ho, že téma je dôležitá a že sa k nej vrátite:
"Vidím, že problém ... vás veľmi trápi. K tomu sa neskôr vrátime. Vráťme sa ale teraz k .........."
Pri príliš osobných témach môžete použiť metódu normalizovania. Začnite otázku tým, že určité správanie je normálna a pochopiteľná reakcia:
"Keď je človek v depresii, prežíva stres, často sa u neho prejaví aj alkoholizmus. Bolo tak aj u vás?"
"V tom strese, ktorý ste zažívali, sa ani nečudujem, že ste siahli po alkohole."
Ďalšou technikou je začať otázku príkladom iného človeka, aby videl, že nie je sám:
"Veľa mojich známych, pacientov má problém s ............. Je to tak aj u vás?"
Môže sa stať, že respondent neodpovie na otázku. Vtedy zopakujte otázku, dajte mu priestor na premyslenie.
V prípade, ak respondent nechce odpovedať na otázku, ho znova uistite o dôvernosti a anonymite.
Na záver sa respondentom poďakujte a spýtajte sa ich, či chcú ešte niečo dodať.
Po ukončení interview je obyčajne potrebné nahrávku prepísať do písomnej podoby, tzv. transkriptu. Transkript môže mať rôznu podobu podľa cieľa a zamerania výskumu, môže byť doslovný alebo voľný. Je to časovo náročný proces. Jedna hodina interview si žiada cca. 4-6 hodín na prepis. Samotný prepis nahrávky je už vlastne začiatkom analýzy interview.
Nasleduje obsahová analýza získaných údajov, ktoré je potrebné spracovať, vyhodnotiť a vytvoriť závery.