Pri vytváraní škál dodržiavajte isté pravidlá, pretože ich dodržiavaním môžete výrazne ovplyvniť validitu škál, a tým aj úspešnosť celého výskumu.
Môže sa stať, že respondent bude odpovedať rovnako na všetky položky. Aby ste sa tomu vyhli, môžete striedať kladné a záporné znenie výroku.
Jednotlivé stupne označte jednoducho, aby ich respondenti pochopili. Dbajte na správny výber slov. Týka sa to najmä výrazov ako "väčšinou", "často", "zriedkavo", ktoré nie sú vždy jednoznačné a respondenti ich môžu rôzne interpretovať.
V škálach môžete podľa potreby uviesť aj neutrálnu možnosť odpovede: neviem, nie som rozhodnutá, (-ý), nemám vyhranený názor a pod.
Počet stupňov v posudzovacích škálach môže byť rôznorodý v závislosti od viacerých faktorov, napr. od cieľa výskumu, skúseností výskumníka a pod.
| Výhody | Nevýhody | |
|---|---|---|
| Menej stupňov |
|
|
| Viac stupňov |
|
|
Môžete sa rozhodnúť pre párny alebo nepárny počet stupňov. Väčšinou však majú škály nepárny počet stupňov - tri, päť, sedem alebo deväť.
Príklad: -3 -2 -1 +1 +2 +3
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| Respondentovi neumožňujú neutrálnu odpoveď, preto sa musí rozhodnúť pre niektorú z alternatív. | Chýba možnosť neutrálnej odpovede, respondenta "núti" rozhodnúť sa pre inú než neutrálnu alternatívu, čo môže viesť k tomu, že neodpovie. |
Príklad: 2 1 0 1 2
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| Škála je symetricky konštruovaná a respondent sa na nej ľahko orientuje, môže vyjadriť nerozhodnosť zvolením stredného bodu škály. | Je tu riziko, že respondent alibisticky vyberie strednú pozíciu. Niekedy tak urobí aj vtedy, ak na otázku nevie alebo nechce odpovedať. |
Pri tvorbe škálových položiek si treba premyslieť výhody a nevýhody škály s párnym a nepárnym počtom stupňov pre konkrétny výskum.