Druhy testových úloh

Základné typy testových úloh sú tieto:

(A) Testové úlohy s výberom odpovedí

Položka s výberom odpovedí (multiple choice item) obsahuje dve časti:

kmeň položky

Testovaná osoba správnu odpoveď zakrúžkuje, podčiarkne alebo inakšie označí podľa pokynov v teste.

Ktoré boli tri centrá reformácie?
a) Ausburg, Ženeva, Zürich
b) Zürich, Wittenberg, Augsburg
c) Ženeva, Zürich, Wittenberg
d) ani jedna z týchto možností

V starovekom Grécku vznikla nová forma vlády:
a) tyrania
b) diktatúra
c) demokracia
d) absolutizmus

Ponúkané odpovede majú byť rovnorodé. To znamená, že sa vzťahujú na rovnakú množinu javov.

V starovekom Grécku vznikla nová forma vlády:
a) tyrania
b) diktatúra
c) demokracia
d) renesancia

Odpoveď d) nepatrí do množiny javov týkajúcich sa formy vlády, takže odpovedajúci ľahko odhadne, že túto alternatívu nemá zakrúžkovať. Tento distraktor nepatrí do danej položky.


Počet ponúkaných odpovedí

Viac správnych odpovedí

Testové úlohy so záporom

Testové úlohy s grafickými prvkami

Poradie správnej alternatívy

Ponúkané alternatívy obsahujúce časové alebo frekvenčné údaje

Dlhší kmeň testovej úlohy

(B) Testové úlohy typu správne-nesprávne

V tomto type úloh sa položka skladá z výroku (tvrdenia), o ktorom sa testovaná osoba vyjadrí, či je správne alebo nesprávne (resp. či súhlasí alebo nesúhlasí):

William Dobyvateľ dobyl Anglicko v roku 1070:
a) áno
b) nie

Je 51 % z 38 viac ako 19?
a) áno
b) nie

Tento typ testových položiek je veľmi jednoduchý a môžete ho používať, keď testujete jednouché myšlienkové procesy. Zadanie v úlohe musí byť také, aby bolo možné jednoznačne odpovedať buď áno alebo nie. Pod "áno" sa nikdy nesmie skrývať aj "čiastočne áno" a pod nie sa nesmie skrývať aj "čiastočne nie". Ide o totiž dichotomickú voľbu, nie škálu.

V teste by nemalo byť veľa položiek tohto typu. Je to jednak preto, že možno nimi testovať prevažne vybavovanie informácií z pamäti, nežiadajú od žiaka vyššie myšlienkové operácie a jednak preto, že dávajú väčšiu možnosť hádania odpovede, ako je to pri iných typoch testových položiek.

Pomer správnych a nesprávnych odpovedí v teste je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje hádanie odpovedí testovanou osobou. Konštruktéri testov majú tendenciu dávať viacej položiek na správne odpovede než na nesprávne. Existujú však dôkazy, že nesprávne odpovede lepšie rozlišujú výborných žiakov od slabých. Ak má test dobre rozlišovať, musia v ňom prevládať položky "nesprávne".

Hádanie správnej odpovede

Keďže tento typ testovej úlohy ponúka len dve alternatívy odpovedí, je o ňom známe, že umožňuje v značnej miere hádanie odpovedí. Ak testovaná osoba náhodne zaškrtne jednu z dvoch odpovedí, má 50%-nú šancu, že uhádne správnu odpoveď. Situácia je však zložitejšia. Je známe, že pri testovaní ovládania učiva málokedy dochádza k slepému hádaniu, skôr ide o "informované hádanie". Testovaná osoba sa pripravila na test, má isté vedomosti a zručnosti z testovaného učiva. Tieto ju vedú pri hádaní. Niektorí autori testov túto testovú úlohu dopĺňajú požiadavkou, aby testovaná osoba vyjadrila, prečo je daná odpoveď správna alebo nesprávna. Takáto testová úloha však už nemusí byť objektívna.