Etika vo výskumnej práci

Keďže výskumník pracuje s ľuďmi a publikuje o ľuďoch, je neobyčajne dôležité, aby rešpektoval etické zásady výskumu. Etické zásady sú určitou normou správania, ktorou sa má riadiť pri svojej práci. Na rozdiel od iných krajín (napríklad Veľkej Británie a USA) na Slovensku nebol doteraz kodifikovaný etický kódex pedagogického výskumníka, čo však neznamená, že by ste mali viesť svoj výskum neeticky.

Etický kódex je súbor pravidiel, ktoré musí výskumník dodržať. Stanovuje ich príslušná stavovská organizácia. V spomenutých krajinách je to American Educational Research Association (AERA) a British Educational Research Association (BERA). Etický kódex týchto asociácií je pomerne podrobný a zahrňuje všetky stránky výskumnej práce počnúc etapou, ktorá predchádza výskumu a končiac etapou po výskume (osobitnou zložkou sú zásady písania a publikovania). Porušenie týchto pravidiel príslušná asociácia sankciuje, napríklad zrušením členstva. Oveľa horšie ako zrušenie členstva je však strata vážnosti a profesijnej reputácie previnilca.

Uvedené kódexy sú k dispozícii na:

Pre naše potreby formulujeme tieto minimálne etické zásady:

Dobrovoľná účasť subjektov vo výskume. Výskumník nesmie nútiť skúmané osoby do výskumu. Nesmie použiť formu otvoreného alebo skrytého nátlaku na to, aby získal ich súhlas s účasťou vo výskume. Skúmaná osoba má právo vystúpiť z výskumu bez toho, aby preto znášala prípadné následky.
Informovanie o výskume. Výskumník musí zrozumiteľným spôsobom a v primeranom rozsahu informovať skúmané osoby o ich úlohe vo výskume a o časových a ďalších podmienkach, v ktorých bude výskum prebiehať. Bude ich informovať aj o tom, akým spôsobom budú údaje publikované.
Poučený súhlas. Poučený súhlas je písomný dokument, ktorý podpisujú skúmaná osoba a výskumník pred začiatkom výskumu. Obsahuje základné údaje o výskume a o pôsobení skúmanej osoby v ňom. Skúmaná osoba svojím podpisom potvrdzuje súhlas s účasťou vo výskume za daných podmienok. V prípade skúmania detí a mládeže tento dokument podpisuje rodič alebo zákonný zástupca. Výskumník svojím podpisom potvrdzuje, že uvedené podmienky výskumu dodrží.
Neubližovanie. Výskum musí prebiehať tak, aby u skúmaných osôb nedošlo k psychickému, prípade k fyzickému ublíženiu skúmaných osôb. Nesmie dôjsť k nijakej forme ubližovania, ako je napríklad frustrácia, nadmerná únava alebo vyčerpanie.
Požadovanie len takých informácií, ktoré nie sú v protiklade s etikou. Výskumník nesmie požadovať od subjektov informácie, ktoré nie sú v súlade s etickými normami. Výskumník nesmie skúmaným osobám vnucovať otázky, ktorými explicitne alebo implicitne žiada spoločensky nevhodné správanie.
Príklad z dotazníka:
Boli by ste schopný(á) spáchať trestný čin?
Zachovanie dôvernosti informácií o účastníkoch výskumu. Výskumník musí považovať osobné údaje skúmaných osôb za dôverné a nesmie ich zverejňovať vo výskumnej správe alebo inom dokumente. Týka sa to napríklad nielen mena a priezviska skúmanej osoby, ale aj názvu inštitúcie. Ak výskumník potrebuje skúmané osoby označiť kvôli rozlíšeniu, pridelí im kód alebo pseudonym.
Korektné spracovanie dát výskumníkom. Výskumník nesmie svoje výskumné údaje zámerne zmeniť, selektívne vypúšťať (vynechať) alebo dokonca vymýšľať. História vedy ukazuje, že veľká väčšina falšovateľov bola skôr či neskôr odhalená, čo výskumníkom zruinovalo ich reputáciu alebo ich pripravilo o akademické tituly (ak išlo o kvalifikačné práce).
Doktorandke sa nepotvrdili hypotézy vo výskume, v ktorom použila metódu experimentu. Skúmala efektivitu tradičného a jej (nového) vyučovacieho postupu. Aby dokázala prevahu nového vyučovacieho postupu, upravila dáta experimentálnej skupiny. Z nej dodatočne vyradila subjekty, ktoré nepodali očakávaný výkon v teste na konci experimentu, a v experimentálnej skupine ponechala len tých, ktorí skórovali veľmi dobre. Tak získala „dôkaz“ o lepšej efektívnosti jej vyučovacieho postupu v porovnaní s tradičným. Oponent jej dizertačnej práce ľahko odhalil manipulovanie s dátami (nemôžeme prezradiť ako).