Výskumné otázky
Výskumníci často formulujú svoje výskumné problémy v opytovacej forme – stanovujú výskumné otázky. Je to veľmi dobrá prax. Otázka je totiž akčná – vyžaduje si hľadať na ňu odpovede.
Všimnite si, ako sa dá výskumná téma konkretizovať do výskumných otázok.
Téma výskumu: Voľnočasové aktivity gymnazistov
Výskumné otázky:
- Aké druhy voľnočasových aktivít prevládajú u gymnazistov v danej lokalite?
- Aké zastúpenie majú aktívne a aké pasívne činnosti?
- Aké zastúpenie majú aktivity domáceho a aké inštitucionálneho typu?
- Aké sú v danej lokalite inštitucionálne podmienky na trávenie voľného času?
Iné zameranie výskumu v rámci tej istej výskumnej témy:
- Ako chápu gymnazisti pojem voľný čas?
- Ako chápu gymnazisti pojem voľnočasová aktivita?
- Ako zdôvodňujú činnosť, ktorú vykonávajú vo svojom voľnom čase?
- Ako by si prípadne chceli zmeniť voľnočasové aktivity?
- Aké pohnútky alebo podmienky by mohli spôsobiť túto zmenu?
Nevhodné výskumné otázky
Nie je vhodné formulovať uzavreté výskumné otázky, napr. tak, aby odpoveď znela áno, alebo nie.
Majú učiteľky materských škôl dostatok skúseností, aby vedeli diagnostikovať domáce problémy dieťaťa?
Odpoveď áno alebo nie je chudobným zistením a iste nezodpovedá času a námahe, ktorú výskumník do svojej práce vložil. Otázku je možné zmeniť:
Aké skúsenosti (alebo schopnosti) majú učiteľky s diagnostikovaním domácich problémov dieťaťa?
Táto otázka je širšia a poskytne výskumníkovi dobrú pôdu na zisťovanie. Nie je vhodné formulovať výskumné otázky so superlatívom (tretím stupňom prídavného mena alebo príslovky).
Ktorá je najlepšia koncepcia hudobnej výchovy?
Existuje veľa koncepcií hudobnej výchovy a výskumník nemá šancu ich všetky preskúmať a vzájomne porovnať. Otázka sa zlepší, keď si výskumník kladie za cieľ porovnať dve alebo tri konkrétne koncepcie hudobnej výchovy. Ale aj v tom prípade sa asi ukáže, že žiadna z nich nie je vo všetkom najlepšia. Každá z nich môže byť výhodná z iného hľadiska.
Tri typy výskumných otázok
Existujú tri základné typy výskumných otázok:
Deskriptívne výskumné otázky
Deskriptívna výskumná otázka je vo výskume, ktorý niečo presne opisuje. Pýta sa v akej podobe sa niečo vyskytuje, v akom čase, počte, frekvencii, intenzite a pod. Výskum skúma jeden alebo niekoľko javov (premenných), medzi ktorými však výskumník neskúma vzťah. Zachytáva ich samostatne.
Aká je frekvencia jednotlivých druhov otázok, ktoré učiteľ kladie na vyučovacej hodine? Takýto výskum zisťuje pomocou metódy pozorovania, aké druhy otázok učiteľ položil a aké je ich proporčné zastúpenie. Jednotlivé druhy otázok si výskumník vymedzil takto:
Reproduktívne - reprodukcia faktov, údajov, poučiek a pod. Reproduktívne otázky žiadajú od žiakov len vybavenie vedomostí z pamäti alebo ich nájdenie v predlohe (texte, obrázku). Existuje len jedna správna odpoveď. Príkl.: V ktorom období žil Hviezdoslav? Aké žánre písal?
Aplikačné - použitie reproduktívnych vedomostí pri riešení úloh. Aplikačné otázky si vyžadujú uvažovanie, analýzu, porovnávanie, vyvodzovanie, ale žiak musí dospieť k jedinej správnej odpovedi. Príkl.: Prečítaj si časť Steskov. Na základe poznania žánrov Hviezdoslavovej tvorby, kam by si zadelil(a) jeho cyklus Stesky? Porovnaj obsah tvorby Hviezdoslava s tvorbou iného oravského rodáka, Kukučína. Aké zhody a rozdiely nájdeš? Iné: Aký je obsah trojuholníka, ktorého základňa je 6 a výška 7? (žiak pozná vzorec alebo si ho môže vyhľadať).
Produktívne - sú to široké, otvorené otázky, na ktoré nie je jediná správna odpoveď. Vyžadujú si imagináciu, tvorivosť. Vyžadujú si viac ako reprodukciu alebo aplikáciu vedomostí, i keď základné vedomostí žiak musí mať. Príkl.: Ako by písal Hviezdoslav, keby žil v súčasnosti? Iné. Prečo ľudia znečisťujú životné prostredie i keď vedia, že škodia sami sebe?
Na hodnotenie - vyžadujú si úsudok, názor, hodnotenie. Podobne ako produktívne otázky i tieto otázky sú otvorené. Každá odpoveď je správna, pokiaľ nie je v nesúlade s morálkou a normami spoločnosti. Príkl.: Prečo žiaci neobľubujú Hviezdoslavovu tvorbu? Ako by si zvýšil(a) záujem žiakov o Hviezdoslavovu tvorbu?
Organizačné - týkajú sa organizačných, administratívnych alebo disciplinárnych otázok vyučovania. Netýkajú sa učiva! Príkl.: Kto chýba? Iné: Musíte stále vyrušovať? Iné: Pani učiteľka, prečo nepôjdeme na výchovný koncert?
Výskumník pozoroval desiatich učiteľov počas desiatich vyučovacích hodín, zapisoval si druh a počty otázok a na konci výskumu zostavil takúto tabuľku:
| druh otázky | priemer za 1 hod. | proporcia (%) |
| reproduktívna | 25 | 39,1 |
| aplikačná | 13 | 20,3 |
| produktívna | 10 | 15,6 |
| na hodnotenie | 2 | 3,1 |
| organizačná | 14 | 21,9 |
| spolu | 64 | 100 |
Relačné výskumné otázky
Relačná výskumná otázka je vo výskume, ktorý dáva do vzťahu dve alebo viac faktorov (premenných). Tieto premenné musia súvisieť, nemôžu byť izolované, pretože potom by išlo o deskriptívnu výskumnú otázku. Pri deskriptívnych a relačných výskumných otázkach sa používajú výskumné metódy, ako je pozorovanie, dotazník, škálovanie, interview, sociogram, test (nie experiment).
Aká je frekvencia jednotlivých druhov otázok u začínajúcich a skúsených učiteľov? Takýto výskum zisťuje nielen to, aké druhy otázok učiteľ položil, ale aj to, aký je rozdiel v používaní jednotlivých druhov otázok medzi dvomi skupinami učiteľov, začínajúcimi a skúsenými. Prvá premenná je druh otázok, druhá premenná je dĺžka praxe učiteľa (začínajúci verzus skúsení).
| | začínajúci učitelia | skúsení učitelia | rozdiel v % |
| druh otázky | priemer za 1 hod. | proporcia (%) | priemer za 1 hod. | proporcia (%) |
| reproduktívna | 15 | 48,4 | 10 | 30,3 | 18,1 |
| aplikačná | 3 | 9,7 | 10 | 30,3 | -20,6 |
| produktívna | 1 | 3,2 | 9 | 27,3 | -24,0 |
| na hodnotenie | 0 | 0,0 | 2 | 6,1 | -6,1 |
| organizačná | 12 | 38,7 | 2 | 6,1 | 32,6 |
| spolu | 31 | 100 | 33 | 100 | |
Ako vidno, začínajúci učitelia kladú podstatne viac reproduktívnych a organizačných otázok ako skúsení učitelia. Tí, naopak, majú viac otázok aplikačných, produktívnych a na hodnotenie.
Kauzálne výskumné otázky
Kauzálna výskumná otázka zisťuje kauzalitu (príčinu) medzi faktormi (premennými). Zisťuje či daná príčina viedla k určitým dôsledkom. Výskumnou metódou pri kauzálnych otázkach je experiment. Zisťuje sa ním, či daný jav spôsobil daný výsledok. Pre kauzálnu otázku je typické, že výskumník manipuluje s výchovným prostredím, upravuje ho, preorganizuje ho – napr. zavádza novú učebnicu, vyučovacie metódy, špeciálny výcvik a pod. – a zisťuje ich efektivitu v porovnaní s inou učebnicou, vyučovacou metódou, výcvikom a pod.
Aká je účinnosť výcviku začínajúcich učiteľov v kladení náročnejších otázok (aplikačných, produktívnych a otázok na hodnotenie)? So skupinou začínajúcich učiteľov sa uskutočnil výcvik, v ktorom sa učili používať so žiakmi skôr náročnejšie otázky než otázky reproduktívne a organizačné. Táto skupina sa nazýva experimentálna. Skupina začínajúcich učiteľov (kontrolná skupina) v čase výcviku experimentálnej skupiny vyučovala bežným spôsobom. Po skončení výcviku výskumník zistil proporciu jednotlivých druhov otázok v používaných triedach obidvoch skupín učiteľov a porovnal ju s údajmi, ktoré zistil pred začatím experimentu.
| | kontrolná skupina | experimentálna skupina |
| druh otázky | pre | post | rozdiel | pre | post | rozdiel |
| reproduktívna | 48,6% | 47,2% | -1,4 | 49,1 | 20,1 | -29,0 |
| aplikačná | 15,2% | 16,5% | 1,3 | 16,2 | 38,3 | 22,1 |
| produktívna | 10,9% | 11,2% | 0,3 | 14,0 | 25,3 | 11,3 |
| na hodnotenie | 5,3% | 6,3% | 1,0 | 5,9 | 12,6 | 6,2 |
| organizačná | 20% | 18,9% | -1,1 | 14,8 | 4,2 | -10,6 |
| spolu | 100% | 100% | | 100% | 100% | |
Legenda
Pre = zisťovanie pred experimentom
Post = zisťovanie po experimente
Ako vidno, experimentálna skupina podstatne zvýšila po výcviku proporciu náročnejších otázok (otázky aplikačné, produktívne a na hodnotenie) a znížila proporciu otázok reproduktívnych a organizačných. U kontrolnej skupiny tento posun nenastal. Tým sa dokázala kauzálna súvislosť medzi výcvikom v kladení optimálnych otázok a proporciou otázok, ktoré učitelia po výcviku položili.