Jednou zo základných podmienok výskumu je použitie validných výskumných nástrojov. Validita je veľmi dôležitý metodologický pojem. Pri úvahách o validite si musíte položiť otázku: Čo je za týmto nástrojom? Čo vlastne zisťuje?
Klasická definícia validity znie: Validita je schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo bolo zamýšľané zisťovať. Na prvý pohľad je táto definícia paradoxná – veď prečo by výskumník použil nástroj, o ktorom by nevedel, čo zisťuje. Skutočnosť je však zložitejšia a odpoveď na otázku, čo výskumník zisťuje, nemusí byť jednoduchá alebo jednoznačná. A predovšetkým – výskumník si musí validitu svojho nástroja overiť pred výskumom.
Validita je vlastne vzťah výskumného nástroja k teórii, na základe ktorej bol výskumný nástroj vyvinutý. Je to vyjadrenie o platnosti tohto nástroja. Rozlišujeme niekoľko druhov validity a im zodpovedajúce spôsoby jej určovania.
Konštrukt je určitá ľudská črta alebo vlastnosť. V pedagogike sú konštruktmi napríklad vedomosť, zručnosť, schopnosť, záujem, postoj, gramotnosť, tvorivosť, sociálna inteligencia, školská klíma, kultúra školy a pod. Ak výskumník konštruuje napríklad test vedomostí zo slovenčiny, musí si položiť otázku, čo sa bude chápať ako vedomosť a či jeho test dobre reprezentuje túto vlastnosť. Bude to reprodukovanie určitých poučiek alebo faktov, alebo to bude skôr aplikácia pravidiel a princípov či interpretácia javov? Podľa toho, k akej koncepcii vedomostí sa prikloní, potom skonštruuje jednotlivé položky svojho testu.
Existujú aj zložitejšie uchopiteľné konštrukty, ako sú vedomosti. Napríklad kvalita života v škole sa skladá z viacerých charakteristík, ktoré napĺňajú tento pojem. Je to napríklad spokojnosť so životom v triede, prežívanie úspechu v škole, spokojnosť s mierou súťaživosti v triede a pod.
Výskumník vytvára svoj výskumný nástroj podľa teórie, ktorá napĺňa daný konštrukt. Pritom by mal uvažovať aj o jeho blízkosti k iným konštruktom, resp. protikladnosti k nim.
Úloha