Kapitoly:
- Veda a výskum
- Informačná príprava
- Voľba výskumnej témy
- Premenné
- Hypotézy
- Výskumný súbor
- Hodnotné dáta
- Výskumné metódy
- Pozorovanie
- Dotazník
- Posudzovacie škály
- Interview
- Testy vedomostí a zručností
- Sociometria
- Sémantický diferenciál
- Experiment
- Spracovanie údajov
- Interpretácia údajov
- Odporúčaná literatúra
Ako citovať
túto učebnicu
Validita odpovedí dotazníka
Na validitu dotazníka môžu negatívne vplývať rôzne faktory. Často nezáleží len od znenia položky, ale aj od samotných respondentov. Niektorí ľudia odpovedajú presne a pravdivo, iní pristupujú k odpovediam voľnejšie, "prifarbujú" odpovede. S týmto je potrebné rátať najmä pri neanonymných dotazníkoch. Anonymné dotazníky obyčajne prinášajú pravdivejšie odpovede než neanonymné.
Validita jednotlivých typov otázok
Na faktografické položky zisťujúce vek, pohlavie, vzdelanie, zamestnanie a pod., odpovedajú respondenti väčšinou presne. Nižšiu validitu majú odpovede na tie faktografické položky, ktoré si vyžadujú odhad, napr. "Koľko času venujete týždenne čítaniu kníh?" Podobne nižšia validita je u odpovedí týkajúcich sa názorov, postojov a záujmov. Samozrejme, závisí to aj od konkrétnej témy, najmä však od dôvernosti otázky.
L-otázky
Na zistenie kontroly úprimnosti respondenta sa používajú lži-otázky. Sú zamerané na správanie, ktoré síce nezodpovedá spoločenskej norme, ale ľudia sa ho predsa dopúšťajú. Výskumník vsadí do dotazníka niekoľko takýchto otázok, zamieša ich medzi ostatné. Keď respondent na väčšinu L-otázok odpovie proti očakávaniu, je možné predpokladať, že ani pri ostatných otázkach nie je možné počítať s hodnovernosťou jeho odpovedí. Takýchto respondentov je potom možné z výskumného súboru vyradiť.
Boli ste už niekedy nahnevaný?
Dá sa predpokladať, že každý z nás už bol niekedy nahnevaný. Preto, ak respondent odpovie záporne, môže sa usudzovať, že neodpovedal úprimne ani na ostatné otázky.