Kapitoly:
- Veda a výskum
- Informačná príprava
- Voľba výskumnej témy
- Premenné
- Hypotézy
- Výskumný súbor
- Hodnotné dáta
- Výskumné metódy
- Pozorovanie
- Dotazník
- Posudzovacie škály
- Interview
- Testy vedomostí a zručností
- Sociometria
- Sémantický diferenciál
- Experiment
- Spracovanie údajov
- Interpretácia údajov
- Odporúčaná literatúra

túto učebnicu
Validita odpovedí dotazníka
Na validitu dotazníka môžu negatívne vplývať rôzne faktory. Často nezáleží len od znenia položky, ale aj od samotných respondentov. Niektorí ľudia odpovedajú presne a pravdivo, iní pristupujú k odpovediam voľnejšie, "prifarbujú" odpovede. S týmto je potrebné rátať najmä pri neanonymných dotazníkoch. Anonymné dotazníky obyčajne prinášajú pravdivejšie odpovede než neanonymné.
Validita jednotlivých typov otázok
Na faktografické položky zisťujúce vek, pohlavie, vzdelanie, zamestnanie a pod., odpovedajú respondenti väčšinou presne. Nižšiu validitu majú odpovede na tie faktografické položky, ktoré si vyžadujú odhad, napr. "Koľko času venujete týždenne čítaniu kníh?" Podobne nižšia validita je u odpovedí týkajúcich sa názorov, postojov a záujmov. Samozrejme, závisí to aj od konkrétnej témy, najmä však od dôvernosti otázky.
L-otázky
Na zistenie kontroly úprimnosti respondenta sa používajú lži-otázky. Sú zamerané na správanie, ktoré síce nezodpovedá spoločenskej norme, ale ľudia sa ho predsa dopúšťajú. Výskumník vsadí do dotazníka niekoľko takýchto otázok, zamieša ich medzi ostatné. Keď respondent na väčšinu L-otázok odpovie proti očakávaniu, je možné predpokladať, že ani pri ostatných otázkach nie je možné počítať s hodnovernosťou jeho odpovedí. Takýchto respondentov je potom možné z výskumného súboru vyradiť.
Boli ste už niekedy nahnevaný?
Dá sa predpokladať, že každý z nás už bol niekedy nahnevaný. Preto, ak respondent odpovie záporne, môže sa usudzovať, že neodpovedal úprimne ani na ostatné otázky.