Nepriame pozorovanie
Pri nepriamom pozorovaní sa kóduje z videonahrávky, ktorá sa urobila predtým. Nepriame pozorovanie má mnohé výhody:
- nahrávku možno opakovane prehrávať, a tým sa dôkladne oboznámiť s obsahom nahratého,
- nahrávku možno púšťať opakovane, a tým si skontrolovať už urobené kódovanie,
- z nahrávky možno vystrihnúť len situácie, ktoré výskumníka zaujímajú – tým sa šetrí čas a energia výskumníka,
- dej možno zastaviť a podrobne analyzovať konkrétny obraz (situáciu),
- nahrávku môže používať niekoľko výskumníkov, ktorí ju môžu použiť pre rôzne výskumné ciele,
- pomocou kódovania tej istej nahrávky dvomi nezávislými kodérmi možno zistiť reliabilitu kódovania,
- digitálne záznamy umožňujú pružné spracovanie na počítači,
- nahrávku možno použiť ako materiál pri výskumnej metóde stimulovaného vybavovania si z pamäti
Metóda stimulovaného vybavovania si z pamäti = (stimulated recall) výskumná metóda, pri ktorej subjekt komentuje svoju minulú činnosť, ktorá bola nahraná na video. Výskumník nahrávku v kritických miestach zastavuje a kladie subjektu otázky. Výroky subjektu sa podrobia obsahovej analýze.,
- nahrávku možno použiť na nácvik kódovania, na osvojenie si práce s kategóriami pozorovania. Napríklad pri výskume rozhodovacích stratégií učiteľa sa nahrávka prehráva učiteľovi, v rozhodujúcich situáciách sa zastaví a výskumník požiada učiteľa, aby vysvetlil, prečo sa v danej situácii rozhodol konať daným spôsobom. Verbálne odpovede učiteľa sa nahrávajú a analyzujú.
(A) Umiestnenie kamier
Miesto, kam umiestníte kameru, je strategickým rozhodnutím, ktoré musíte urobiť na základe dôkladného zváženia, čo budete nahrávať (situácie, osoby a obsah) a v akom prostredí budete nahrávať. Podobné strategické rozhodnutie musíte urobiť o tom, koľko kamier použijete.
Ak napríklad nahrávate interakciu 4-člennej rodiny, ktorá sedí (nepohybuje sa), obyčajne vystačíte s jednou kamerou. Ak nahrávate interakciu desiatich detí na pieskovisku, pravdepodobne potrebujete minimálne dve kamery, aby ste zachytili deti z dvoch uhlov. Pri nahrávke v učebni obyčajne potrebujete dve kamery, ktoré rozmiestnite podľa toho, ako sú umiestnené lavice. Typické umiestnenie vyzerá takto:
K1 sníma žiakov, K2 sníma učiteľa a tabuľu. Obidve kamery sa spustia naraz, aby boli dokonale simultánne. Kamery sú upevnené v statíve, operatér podľa situácie mení záber. S kamerou môžete robiť aj zoom, priblíženie situácie.
Videonahrávka vyučovacej hodiny v 2. ročníku ZŠ 
(400,7 Mb)
(B) Spracovanie záznamu
K digitálnemu záznamu je možné pristupovať rôznym spôsobom. Dôležitú úlohu tu hrajú vaše technické a softvérové možnosti.
Kódovanie priamo z nahrávky
Kódovanie nahrávky, ktoré sa púšťa vo videoprehrávači alebo na počítači, je najskromnejší prístup. Nahrávku sledujete a priebežne kódujete. Na základnú úpravu videonahrávky v počítači slúži program Windows Movie Maker, ktorý umožňuje napríklad strih, prechody a titulkovanie.
Kódovanie z písomného protokolu
Zložitejší spôsob predstavuje kódovanie z písomného prepisu videonahrávky. Nahrávka (alebo jej časti) sa prevedú písomnej podoby. Tento sa nazýva protokol. S ním sa pracuje za určitej situácie pružnejšie ako s videozáznamom. Protokol si musíte zhotoviť podľa vopred určených pravidiel, ktoré dôsledne dodržiavate. Rozlišujeme doslovný, podrobný protokol a čiastočný protokol (napr. len výpis otázok, zvyšná časť komunikácie sa neprepisuje).
Protokol sa zhotovuje v bežnom textovom editore, napr. v MS Word, a môže sa ďalej kvantitatívne i kvalitatívne spracovať. Tento program umožňuje aj vystrihovanie a vkladanie – príslušné segmenty protokolu potrebné na analýzu si môžete osobitne uložiť a potom analyzovať. Jednoduché štatistické spracovanie poskytuje MS Word v ponuke Nástroje/Počet slov.
Úloha
Zásady zhotovovania protokolu vyučovacej hodiny
Existuje viacero spôsobov zhotovovania protokolu vyučovacej hodiny. Jedna z možností, ktorú uverejnili J. Mareš a P. Gavora (1985, úprava 2009), je táto:
Protokol je grafickým prepisom audiálnej nahrávky alebo videonahrávky vyučovacej hodiny. Pozostáva zo stĺpcov a riadkov. Píše sa na počítači s riadkovaním 1.
- Do prvého stĺpca sa vpisuje poradie replík.
- Do druhého stĺpca sa vpisuje pôvodca (účastník) činnosti na vyučovacej hodine. Označuje sa týmito symbolmi:
- učiteľ = U
- žiak = Ž
- žiaci (dvaja a viacerí) = ŽŽ
- iná osoba = X
- iné osoby = XX
Ak je iná osoba (osoby) identifikovateľná (napr. riaditeľ, rodič, hlas na nahrávke, cudzí žiak), uvedie sa okrem označenia X v druhom stĺpci ešte osobná identifikácia v štvrtom stĺpci, a to do zátvorky.
- Do tretieho stĺpca sa vpisuje znenie verbálneho prejavu (prehovorov) účastníkov vyučovacieho procesu, a to tak, že každá replika (prehovor účastníka) sa vždy vpisuje do nového riadka. Do riadkov sa vpisuje autentický, doslovný verbálny prejav, vrátane prípadných nespisovných výrazov a nedokončených slov a viet.
Ďalšie pravidlá:
- Súčasťou zápisu sú i citoslovcia.
- Číslice sa vypisujú slovom.
- Javy váhania sa označujú znakom ééé.
- Neukončené slovo sa označuje spojovníkom za slovom (napr. bojov-)
- Pauzy vo verbálnom prejave, ktoré sú dlhšie ako 3 sekundy, sa označujú znakom ...
- Simultánnosť verbálneho prejavu dvoch alebo viacerých ľudí sa ohraničuje znakmi I I (cez dva riadky)
- Nezrozumiteľná časť verbálneho prejavu sa označuje znakom N.
- Do štvrtého stĺpca sa vpisuje opis inej ako hlasitej verbálnej činnosti, t.j. činnosť neverbálna a tichá verbálna (písanie a tiché čítanie). Zápis tejto činnosti nie je podrobný – zaznamenávajú sa len tie činnosti, ktoré približujú základné deje v učebni (napr. vstávanie, rozdávanie zošitov).
Protokol z vyučovacej hodiny literatúry v 5. ročníku ZŠ 
Úloha
Analýza nahrávky pomocou špeciálneho softvéru
Súčasný rozvoj techniky umožňuje použiť pri analýze digitálnych nahrávok špecializované softvéry (napr. vPrism, NVivo 8, Anvil, Videograph). Pacujú v anglickom prípadne v inom jazykovom prostredí. Nahrávka sa z kamery prevedie do počítača, kde sa následne s týmto softvérom spracuje a analyzuje. Softvér obyčajne umožňuje zapisovať prebiehajúcu verbálnu komunikáciu (teda urobiť jej protokol), sledovať ubiehajúci čas, vytvárať kategórie pozorovania a kódovať. Obyčajne je tiež možné robiť "časové snímky" – intervalovo segmentovať činnosť na obrazovke. Softvéry umožňujú pracovať s obrazom z dvoch (prípadne troch) kamier súčasne, alebo robiť na obrazovke strih na obraz z jednej kamery. Dáta je možné spracovať graficky a previesť do štatistických softvérov, napr. do MS Excelu alebo SPSS.
Neoceniteľné rady k výskumu za pomoci videonahrávok poskytuje publikácia T. Janíka a M. Mikovej (Janík, T., Miková, M. 2006. Videostudie. Výzkum výuky založený na analýze videozáznamu. Brno : Paido. ISBN 80-7315-127-8.).
Ukážka obrazovky v programe NVivo. Analýza komunikácie pri interview s ohniskovou skupinou.