Vplyv pozorovateľa na pozorované osoby

S výnimkou prípadov, keď je pozorovateľ nezbadaný (napr. vo verejnom priestore), svojou prítomnosťou vždy ovplyvňujete pozorovanú skutočnosť. Pozorované osoby si uvedomujú, že sú pozorované a viac alebo menej sa odchyľujú sa prirodzeného správania. Niekedy dokonca dochádza k istej hereckej produkcii, vplyvom ktorej je pozorovaná situácia veľmi skreslená.

Aké sú možnosti redukovať tento jav? Predovšetkým je potrebné skúmané osoby presvedčiť, že nejde o skúškovú situáciu (hodnotenie, inšpekciu a pod.), ale o výskum, teda získanie objektívnych údajov, ktoré sa zovšeobecnia, pričom pozorované osoby zostanú v anonymite. Je potrebné, aby do pozorovania nevstupovali ďalšie osoby, ktoré nemajú s výskumom nič spoločné. Spomíname si ako riaditeľka istej školy chcela byť prítomná v triede pri pozorovaní vyučovacích hodín svojich učiteľov z dôvodu, že je to dobrá príležitosť na inšpekciu. Toto je veľmi chybný krok.

Našťastie, keď sa pozorovanie opakuje, ľudia si zvyknú a začnú sa správať viac-menej prirodzene. Je preto potrebné urobiť viaceré pozorovania, prvé z nich považovať len za "zácvik" pozorovaných osôb a nezaradiť ich do výskumných dát. Skúsenosť ukazuje, že žiaci si na pozorovanie obyčajne zvyknú rýchlejšie ako učitelia. Učiteľov je preto potrebné na pozorovanie psychologicky pripraviť.