Pozorovanie

Pozorovanie je bežná životná činnosť – v priebehu dňa človek neprestajne pozoruje množstvo vecí okolo seba. Vedecké pozorovanie však má iný účel, obsah, priebeh a výsledky. Základné vlastnosti vedeckého pozorovania sú:

• plánovitosť – predmet a čas pozorovania sú stanovené vopred, spôsob pozorovania je presne určený, vyskúšaný a nacvičený,
• systematickosť – pozorovanie sa neuskutočňuje živelne, ale organizovane, v určitom čase alebo intervale,
• objektívnosť – pozorovanie je čo najmenej ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a názormi výskumníka, náhodnosťou a nepresnosťou.

V pedagogickom výskume sú predmetom pozorovania:

• činnosti (verbálne i neverbálne),
• sociálne vzťahy (učiteľ-žiak, učiteľ-rodič, rodič-rodič, rodič-dieťa a pod.),
• prostredie (škola, rodina, klub, okolie).

Nie každé prostredie poskytuje ideálne možnosti na pozorovanie. Lepšie sa pozoruje v uzavretých alebo ohraničených priestoroch než v otvorených priestranstvách. Dobre sa pozoruje napríklad pieskovisko, kde sa hrajú deti, ale náročné na pozorovanie je celé detské ihrisko. Veľká plocha a množstvo detí na ihrisku komplikuje pozorovanie. Dobre sa pozoruje v herni alebo v obývačke. Špeciálnym problémom je školská trieda. Je to síce ohraničené prostredie, ale je tu okolo 30 aktérov, činnosti tu prebiehajú rýchlo a frekventovane sa aj striedajú. Pri pozorovaní v triede je nevyhnutné urobiť videonahrávku a podrobné pozorovanie urobiť z nej.