Nežiaduce premenné

Pri plánovaní výskumu experimentátor počíta s tým, že výsledky, ktoré získa na konci výskumu, budú vyplývať len a len z pôsobenia, ktoré sledoval. Inakšie povedané, závisle premenná bude ovplyvnená jedine nezávisle premennou. Skutočnosť však býva zložitejšia. Do hry môžu vstúpiť iné premenné, ktoré tiež ovplyvnia závisle premennú. Ich vplyv môže byť rôzne silný, pričom výskumník často netuší, o aké vplyvy ide. Verí, že jediným dôsledkom zmeny u jeho subjektov je pôsobenie nezávisle premennej. Nemusí to však byť pravda.

Existuje niekoľko typov nežiadúcich premenných v edukačnom výskume: história, efekt merania, reaktivita subjektov, mortalita a diferencovaný výber subjektov.

(A) História

Pod týmto označením chápeme všetky udalosti (iné než fungovanie nezávisle premennej), ktoré sa neplánovite stali v priebehu výskumu, a ktoré ovplyvnili závisle premennú. Čím je trvanie experimentu dlhšie a čím je komplikovanejší, tým je väčšia šanca, že bude ovplyvnený nečakanými alebo neplánovanými okolnosťami.

V terapii sa kontrolná skupina dozvedela, aký cieľ má výskum v experimentálnej skupine. Spontánne mu prispôsobila svoje správanie, takže rozdiely medzi obidvomi skupinami na konci experimentu boli nerealisticky malé. Ide o jav kontaminácie jednej skupiny druhou. Členovia obidvoch skupín sa poznali a informácia o experimentálnom zámere „presiakla“ do druhej skupiny. V takomto prípade nepomáha, keď experimentátor požiada experimentálnu skupinu, aby bola diskrétna pokiaľ ide o informáciu o terapeutickom cieli v experimentálnej skupine. Pre niektorých jedincov je takáto požiadavka, naopak, výzvou na to, aby podali informáciu ďalej. Ak hrozí kontaminácia, je vhodné vyberať subjektov tak, aby sa vzájomne nepoznali, alebo neprišli do kontaktu.

V experimente sa skúmala efektivita dvoch vyučovacích metód. Závisle premennou boli vedomosti a zručnosti, ktoré sa naučili žiaci pod vplyvom vyučovacích metód. Je však zrejmé, že žiaci sa učili nielen v škole, ale aj doma. (Možno im pomáhal rodič, používali internet atď.). To mohlo ovplyvniť vedomosti a zručnosti, ktoré si osvojili – nezávisle na vyučovacej metóde učiteľa. Tomuto nežiaducemu javu sa dá vyhnúť veľmi ťažko. Dobrým, ale náročným riešením je zorganizovať taký experiment, pri ktorom sú žiaci testovaní hneď po prebratí príslušného učiva v škole, teda po každej hodine. Množstvo a kvalita naučenia sa teda meria pravidelne, nie na konci experimentu.

(B) Efekt merania

Efekt merania je nezámerný vplyv pretestu na posttest. Subjekti si zapamätajú svoje odpovede v preteste a zopakujú ich v postteste. Tento jav sa netýka experimentov, kde sa meria miera naučenia, ale skôr zmena postojov, záujmov a pod., ktorá sa meria dotazníkom.

(C) Reaktivita subjektov

V lekárskom výskume sa v kontrolnej skupine často používa namiesto skutočného lieku placebo, látka, ktorá má podobu skutočného lieku, ale je neškodná. Pacienti často vykazujú zlepšenie zdravotného stavu (ale málokedy na úrovni zlepšenia zdravotného stavu pacientov v experimentálnej skupine, ktorým sa podáva skutočný liek). Niečo podobné môže nastať i v pedagogickom výskume – skúmané osoby veria, že nová edukačná metóda, učebnica, terapia atď. je lepšia ako tá, ktorá sa použila u kontrolnej skupiny. Ich výkon na konci experimentu sa zmenil nielen na základe nezávisle premennej, ale aj na základe svojej viery v jej potenciality. Keby skúmaným osobám, ktoré sú takto namotivované, dali "starú" učebnicu, metódu, ale ju propagovali ako neobyčajne účinnú, pravdepodobne by sa správali analogicky.

(D) Experimentálna mortalita

Mortalita je strata subjektov v priebehu výskumu. Môže nastať z dôvodu presťahovania subjektov, choroby, smrti, zámerného odchodu z experimentu a pod.

V experimente s dvomi koncepciami vyučovania vo večernom jazykovom kurze pre dospelých (ktorý trval jeden rok) viacero študentov nezvládlo študijnú záťaž a opustilo štúdium. Možno predpokladať, že to silne skreslí výsledky experimentu. Pozor: odídených študentov nemožno v priebehu experimentu nahradiť novými!

Úloha

(E) Diferencovaný výber subjektov

Tento nedostatok sa vyskytuje v experimente vtedy, keď boli niektorí subjekti (alebo dokonca celá skupina) vybratí tak, že majú výhodnejšie vlastnosti než zvyšok subjektov – majú vyššiu motiváciu, záujem o fungovanie v experimente, majú lepšie vedomosti alebo schopnosti a pod. Tento jav sa vyskytuje pri nenáhodnom výbere.

Výskumník zorganizoval experiment, do ktorého sa mohli hlásiť ľudia dobrovoľne. Keď týmto spôsobom nezískal potrebný počet subjektov, urobil nábor na vysokej škole s tým, že za účasť dostali študenti kredity navyše. Je zrejmé, že subjekti-dobrovoľníci sa líšili pokiaľ ide o motiváciu pre tento experiment od subjektov-študentov. Spôsob výberu bola ďalšia premenná, ktorú experimentátor mal vziať do úvahy.

Matematická štatistika má metódu na vyrovnanie rozdielov medzi subjektmi – keď sú tieto rozdiely známe a kvantifikovateľné pred začiatkom experimentu. Ide o analýzu variancie   Analýza variancie (ANOVA) = štatistická metóda na určenie významnosti rozdielov medzi priemernými výsledkami troch a viacerých skupín subjektov..