Validita výskumného nástroja

Jednou zo základných podmienok výskumu je použitie validných výskumných nástrojov. Validita je veľmi dôležitý metodologický pojem. Pri úvahách o validite si musíte položiť otázku: Čo je za týmto nástrojom? Čo vlastne zisťuje?

Klasická definícia validity znie: Validita je schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo bolo zamýšľané zisťovať. Na prvý pohľad je táto definícia paradoxná – veď prečo by výskumník použil nástroj, o ktorom by nevedel, čo zisťuje. Skutočnosť je však zložitejšia a odpoveď na otázku, čo výskumník zisťuje, nemusí byť jednoduchá alebo jednoznačná. A predovšetkým – výskumník si musí validitu svojho nástroja overiť pred výskumom.

Validita je vlastne vzťah výskumného nástroja k teórii, na základe ktorej bol výskumný nástroj vyvinutý. Je to vyjadrenie o platnosti tohto nástroja. Rozlišujeme niekoľko druhov validity a im zodpovedajúce spôsoby jej určovania.

(A) Konštruktová validita

Konštrukt je určitá ľudská črta alebo vlastnosť. V pedagogike sú konštruktmi napríklad vedomosť, zručnosť, schopnosť, záujem, postoj, gramotnosť, tvorivosť, sociálna inteligencia, školská klíma, kultúra školy a pod. Ak výskumník konštruuje napríklad test vedomostí zo slovenčiny, musí si položiť otázku, čo sa bude chápať ako vedomosť a či jeho test dobre reprezentuje túto vlastnosť. Bude to reprodukovanie určitých poučiek alebo faktov, alebo to bude skôr aplikácia pravidiel a princípov či interpretácia javov? Podľa toho, k akej koncepcii vedomostí sa prikloní, potom skonštruuje jednotlivé položky svojho testu.

Existujú aj zložitejšie uchopiteľné konštrukty, ako sú vedomosti. Napríklad kvalita života v škole sa skladá z viacerých charakteristík, ktoré napĺňajú tento pojem. Je to napríklad spokojnosť so životom v triede, prežívanie úspechu v škole, spokojnosť s mierou súťaživosti v triede a pod.

Výskumník vytvára svoj výskumný nástroj podľa teórie, ktorá napĺňa daný konštrukt. Pritom by mal uvažovať aj o jeho blízkosti k iným konštruktom, resp. protikladnosti k nim.

Úloha

Zisťovanie konštruktovej validity

Konštruktová validita sa zisťuje niekoľkými spôsobmi:

1. Hodnotenie výskumného nástroja expertmi. Experti posúdia položky výskumného nástroja a vyjadria svoj názor (môžu hodnotiť na škále alebo percentuálne).
2. Porovnanie výsledkov daného nástroja s podobným nástrojom, o ktorom je overené, že zisťuje daný konštrukt. Obidva výskumné nástroje sa administrujú tým istým osobám. Tesnosť vzťahu medzi obidvomi výsledkami sa zistí pomocou korelačného koeficienta   Korelačný koeficient = index vyjadrujúci stupeň vzťahov medzi dvomi premennými. Môže nadobudnúť hodnoty od -1 (vôbec nijaká zhoda) po +1 (úplná zhoda). 0 znamená žiadny vzťah.. Ak je dostatočne vysoký (napríklad 0,50 a viac), možno vyhlásiť, že náš nástroj meria ten istý konštrukt. Alternatívou tohto postupu je porovnanie výsledkov daného výskumného nástroja s produktom, ktorý vytvoria skúmané osoby a ktorý má tesný vzťah k charakteristike meranej daným výskumným nástrojom.
3. Tretí spôsob konštruktovej validácie výskumného nástroja je pomocou štatistickej metódy zvanej faktorová analýza   Faktorová analýza = štatistická metóda na stanovenie štruktúry výskumného nástroja, zisťuje sa ňou, z akých základných faktorov sa výskumný nástroj skladá. Faktorová analýza funguje tak, že pomocou matematických postupov sa z údajov „vytiahnu“ (v jazyku faktorovej analýzy extrahujú) faktory, ktoré na prvý pohľad nevidno. Faktorová analýza redukuje veľké množstvo dát do jednoduchšej a zrozumiteľnejšej štruktúry. Základom faktorovej analýzy sú vzájomné korelácie medzi všetkými položkami výskumného nástroja. Súbor týchto korelácií sa usporiada do tvaru matice. Potom sa v tejto matici hľadá určité rozloženie dát – položky, ktoré vzájomne dobre korelujú, pravdepodobne patria do jedného faktora, zatiaľ čo tie, ktoré korelujú slabo, pravdepodobne patria do iného alebo iných faktorov. Keďže korelačná matica býva značne veľká, faktory, ktoré v sebe skrýva, sa nedajú ľahko postrehnúť. Na ich odhalenie slúži práve faktorová analýza. Faktorová analýza sa realizuje prostredníctvom počítačových programov, napríklad pomocou SPSS alebo Statistica.. Výskumný nástroj sa administruje osobám a výsledky sa podrobia tejto analýze. Tá ukáže, do akej miery sa výskumný nástroj skladá z daných faktorov. Napríklad ak sa dotazník kvality života v triede skladá podľa autora z položiek, ktoré zisťujú spokojnosť so životom v triede, prežívanie úspechu v škole a spokojnosť s mierou súťaživosti v triede, faktorovou analýzou sa ukáže, do akej miery položky tohto dotazníka zapadnú do týchto faktorov.

Príklad: Gavora, P. Profesijná zdatnosť vnímaná učiteľom. Adaptácia výskumného nástroja

(B) Obsahová validita

Obsahová validita vyjadruje, či obsah výskumného nástroja zodpovedá tomu, čo budete zisťovať. Názorne sa dá obsahová validita ukázať na vedomostnom teste. Vedomostný test je založený na učive konkrétnej učebnice (resp. na vzdelávacom programe). Testové položky musia dobre reprezentovať dané učivo, to znamená, že musia dobre odrážať to, čo je v učebnici.

Obsahová validita testu sa zisťuje expertným posúdením. Expertmi sú skúsení učitelia, metodici, inšpektori, autori učebnice a pod. Je nevyhnutné, aby posudzovatelia dobre poznali danú učebnicu. Každú položku navrhovaného testu hodnotia vo vzťahu k učivu učebnice. Môže sa na to použiť napríklad táto škála:

1. veľmi dôležitá (4 b.)
2. dôležitá (3 b.)
3. málo dôležitá (1 b.)
4. úplne nedôležitá (0 b.)

Do finálnej verzie testu sa dostanú položky s najväčším počtom bodov. Experti sa však vyjadria nielen k učivu, ktoré bolo zaradené do testu, ale vytýčia aj učivo, ktoré do testu nebolo zaradené.

(C) Kritériová validita

Kritériová validita vyjadruje, aký tesný je vzťah medzi výsledkami zistenými pomocou daného nástroja a určitým kritériom. Kritériom je určitý štandard, norma, výkon. Napríklad test na prijímacie skúšky na vysokú školu sa môže kritériovo validovať pomocou prospechu študentov, ktorí boli prijatí na štúdium. Ak je vzťah medzi obidvomi mierami tesný, možno povedať, že prijímací text má dobrú validitu (žiaľ, v týchto prípadoch býva väčšinou nízka). V našom príklade išlo o prediktívnu validitu, o určenie vzťahu medzi testom a budúcim výkonom študenta. Tam, kde môžeme posudzovať výkon hneď, ide o súbežnú validitu.

Kritériová validita sa vyjadruje numericky, obyčajne pomocou korelačného koeficienta   Korelačný koeficient = index vyjadrujúci stupeň vzťahov medzi dvomi premennými. Môže nadobudnúť hodnoty od -1 (vôbec nijaká zhoda) po +1 (úplná zhoda). 0 znamená žiadny vzťah..

Úloha