Potvrdenie alebo zamietnutie hypotézy

Keď výskumník zozbieral v teréne dáta, ku ktorým sa viažu hypotézy, musí sa k ním vyjadriť. Musí explicitne povedať, či hypotézu potvrdil, alebo zamietol. Keďže hypotézy vyjadrujú rozdiely, výskumník musí tieto rozdiely vyjadriť v tabuľke. Musí hlavne uviesť, či sú tieto rozdiely štatisticky významné. Musí vypočítať štatistickú významnosť   Štatistická významnosť = (štatisticky významný rozdiel) stanovenie, či výsledky zistené na výskumnom súbore, sa môžu zovšeobecniť na základný súbor. Obyčajne sa vyjadruje na úrovni 5 % alebo (prísnejšie) na úrovni 1 %. V prvom prípade to znamená, že výsledok by sa na základe náhody mohol vyskytnúť maximálne v piatich prípadoch zo sto. V druhom prípade to znamená, že výsledok by sa na základe náhody mohol vyskytnúť maximálne v jednom prípade zo sto. Štatistická významnosť sa vyjadruje pomocou p-úrovne. Úroveň 5 % sa vyjadruje ako p≤ 0,05, úroveň 1% sa vyjadruje ako p≤ 0,01. rozdielov pomocou vhodnej štatistickej metódy.

Tabuľka ukazuje počet skúmaných subjektov pri obidvoch pohlaviach, aritmetický priemer danej premennej a smerodajnú odchýlku (mieru rozptylu) v obidvoch skupinách. Na testovanie rozdielov medzi pohlaviami výskumník použil štatistickú metódu zvanú Studentov t-test, ktorá sa hodí na výpočet rozdielov medzi priemermi. Vypočítané p je väčšie ako štandardne požadovaná hladina 0,05, preto sa hypotéza zamieta. Inými slovami, medzi pohlaviami v danej premennej nie je štatisticky významný rozdiel. Všimnite si, že dievčatá majú síce o niečo vyššie priemerné skóre ako chlapci, to však na potvrdenie alebo vyvrátenie hypotézy nestačí. Až štatistický test určil, či je tento rozdiel významný alebo nie. Žiaľ, mnohé výskumy v kvalifikačných prácach pedagógov sa obmedzujú len na vypočítanie aritmetického priemeru alebo percent, nevyjadrujú však výsledky z hľadiska ich štatistickej významnosti. Preto by sa nemali vyjadrovať k tomu, či bola ich hypotéza potvrdená alebo zamietnutá. Nemajú k tomu totiž štatistické dôkazy.

Učivo matematickej štatistiky nie je predmetom tejto učebnice metodológie výskumu. Odporúčame naštudovať si ho v špecializovaných príručkách:

• CLAUSS, G. – EBNER, H. 1988. Základy štatistiky pre psychológov, pedagógov a sociológov. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1988
• Hendl, J. 2006. Přehled statistických metod zpracování dat. Praha : Portál, 2006. ISBN 80-7367-123-9
• Chráska, M. 2003. Úvod do výzkumu v pedagogice. Základy kvantitativně orientovaného výzkumu. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 2003. ISBN 80-244-0765-5
• Králík, O. – HartmanN, J. 2000. Základy statistiky pro pedagogy. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2000. ISBN 80-7204-152-5
• Lašek, J. – Chrzová, M. 2003. Základy statistického zpracování pedagogicko-psychologického výzkumu. Hradec Králové : Gaudeamus, 2003. ISBN 80-7041-749-8
• RITOMSKÝ, A. 1994. Štatistické spracovanie pedagogických výskumných dát počítačom. Pedagogická revue, roč. 46, 1994, č. 1-2, s. 457-483
• RITOMSKÝ, A. 1998. Základné metódy štatistického spracovania dát v edukačnom výskume. In: Švec, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove: Kvantitatívno-scientistické a kvalitatívno-humanitné prístupy. Bratislava : IRIS, 1998, s. 185-200.
• Ritomský, A.. 2002. Metódy psychologického výskumu: Kvantitatívna analýza dát. Bratislava : Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2002. ISBN 80-89048-05-6
• Ritomský, A. – sollár, T. 2002. Aplikácie štatistiky v sociálnom výskume. Nitra : Fakulta sociálnych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa, 2002. ISBN 80-8050-508-2