Reliabilita výskumného nástroja

Reliabilita je popri validite ďalšou dôležitou vlastnosťou výskumného nástroja. Pod pojmom reliabilita rozumieme presnosť a spoľahlivosť výskumného nástroja. Každý výskumný nástroj môže byť do určitej miery presný a spoľahlivý, ale žiadny nástroj nedosahuje dokonalú presnosť a spoľahlivosť. Pri jeho použití sa prejavia určité vlastnosti, ktoré jeho reliabilitu znižujú. Úlohou výskumníka je získať (alebo vytvoriť) nástroj s čo najvyššou reliabilitou. To je jedna zo záruk, že jeho výsledky budú hodnotné a dobre interpretovateľné.

Existujú tri základné faktory, ktoré ovplyvňujú reliabilitu:

1. Rozsah výskumného nástroja (počet položiek). Výskumný nástroj, ktorý je dlhší, má spravidla vyššiu reliabilitu ako nástroj kratší. V dlhom dotazníku má žiak viac príležitostí na odpovede než v krátkom teste a je preto presnejším meradlom. Faktor hádania tu zohráva menšiu úlohu ako v krátkom výskumnom nástroji. Ďalším faktorom je variabilita skóre. Pri dlhšom výskumnom nástroji sa – štatisticky povedané – dosahuje vyššia variabilita skóre, a tá má vzťah k reliabilite.
2. Homogenita výskumného nástroja. Homogenita znamená súrodosť nástroja. Nástroj musí merať jednu vlastnosť a položky nástroja si musia byť obsahom blízke. Ak napríklad test pre žiakov obsahuje úlohy na delenie a násobenie celých čísiel a má tiež niekoľko položiek na konštruovanie trojuholníkov s rôznym zadaním, nejde o homogénny test, pretože meria dve odlišné zručnosti. Preto bude jeho reliabilita nízka.
3. Obťažnosť úloh výskumného nástroja (napr. pri vedomostných testoch, pri testoch schopností). Ak je test veľmi ľahký, skóre v rámci skupiny bude mať nízku variabilitu a test bude mať nízku reliabilitu. Veľmi ťažký test však môže spôsobiť, že žiaci odpovede nevedia a budú ich hádať. To spôsobuje tzv. náhodné chyby, a to zase vytvára nižšiu reliabilitu.