Náhodný výber subjektov

Najlepší výberový súbor je taký, ktorý ako keby bol zmenšeninou základného súboru. Tento súbor potom nazývame reprezentatívny. Dobre reprezentuje základný súbor. Subjekty majú všetky podstatné znaky ľudí základného súboru, len ich je menej. Najlepší spôsob výberu ľudí do reprezentatívneho súboru je pomocou žrebovania. Takýto spôsob výberu sa nazýva náhodný (nemýľte si s námatkovým!). Mená ľudí sa označia číslicami a lístočky s číslicami sa ťahajú z urny.

Pohodlnejší spôsob je použiť kalkulačku, ktorá má príkaz RND (z anglického random, náhodný) a ktorá generuje náhodné čísla. Po každom stlačení sa na displeji objaví iné číslo. Obyčajne sa ukazujú viacciferné čísla, napríklad 5-6 ciferné. Výskumník si z daného čísla vyberie len toľko "cifernosti", koľko potrebuje.

Výskumník má v danom výskume základný súbor s rozsahom 3000 subjektov. Do svojho výskumu potrebuje výberový súbor v rozsahu 250 subjektov. Všetkých 3000 subjektov základného súboru má označených číslicami od 0001 po 3000. Začína žrebovať pomocou kalkulačky. Pri prvom stlačení kalkulačky sa objaví číslo 331214. Keďže základný súbor je 3000 subjektov, čo je 4-ciferné číslo, výskumník na vyžrebovanom čísle berie do úvahy len posledné 4 číslice, teda číslo 1214. Toto je jeho prvý subjekt. Postupne stláča kalkulačku a žrebuje čísla, kým nevyberie všetkých 250 subjektov. Ale pozor! Ak vyžrebuje číslo, ktorého posledné 4 číslice presahujú rozsah základného súboru, toto číslo si neberie do ohľadu. Ak napríklad vyžrebuje číslo 5674268, podľa ktorého by mal vybrať do svojho výberového súboru subjekt s číslom 4268, takýto subjekt neexistuje. Žrebuje len zo súboru, ktorý má 3000 členov.

Asi máte na jazyku otázku, prečo je náhodný výber najlepším spôsobom výberu. Odpoveď je ľahká. Náhodnosť ako štatistický jav (nemýliť si s náhodou!) pracuje tak, že každý subjekt má rovnakú šancu dostať sa do výberového súboru, nik nie je nijakým spôsobom z výberu vylučovaný. Tento spôsob eliminuje všetky nežiaduce vplyvy pôsobiace na výber – také, ktoré môže výskumník predvídať, i také, ktoré nepozná. Ľahko si to môžete vyskúšať pri hádzaní mince. Keď ju hodíte 500-krát, dopadne približne 240-krát na jednu stranu a 260-krát na druhú stranu. To je veľmi dobré rozdelenie. (Ak sa tak nestalo, minca bola zle vyvážená, ruku ste mali mastnú a pod.) Princíp náhodnosti pracuje spoľahlivo nielen pri hádzaní mincí ale aj pri výbere ľudí, kde pôsobí tak, že do výberu sa dostanú "štatisticky spravodlivo" vybratí ľudia.

Ako je zrejmé, keď chcete získať náhodný výber, musíte na to nevyhnutne použiť žrebovaciu procedúru, nie je to totiž námatkový výber. Nemôžete vyberať spôsobom "odtiaľto vezmem troch, odtiaľ piatich" a pod. Ak tak urobíte, ide o nenáhodný výber.