Deskriptívna výskumná otázka je vo výskume, ktorý niečo presne opisuje. Pýta sa v akej podobe sa niečo vyskytuje, v akom čase, počte, frekvencii, intenzite a pod. Výskum skúma jeden alebo niekoľko javov (premenných), medzi ktorými však výskumník neskúma vzťah. Zachytáva ich samostatne.

Aká je frekvencia jednotlivých druhov otázok, ktoré učiteľ kladie na vyučovacej hodine? Takýto výskum zisťuje pomocou metódy pozorovania, aké druhy otázok učiteľ položil a aké je ich proporčné zastúpenie. Jednotlivé druhy otázok si výskumník vymedzil takto:

Reproduktívne - reprodukcia faktov, údajov, poučiek a pod. Reproduktívne otázky žiadajú od žiakov len vybavenie vedomostí z pamäti alebo ich nájdenie v predlohe (texte, obrázku). Existuje len jedna správna odpoveď. Príkl.: V ktorom období žil Hviezdoslav? Aké žánre písal?

Aplikačné - použitie reproduktívnych vedomostí pri riešení úloh. Aplikačné otázky si vyžadujú uvažovanie, analýzu, porovnávanie, vyvodzovanie, ale žiak musí dospieť k jedinej správnej odpovedi. Príkl.: Prečítaj si časť Steskov. Na základe poznania žánrov Hviezdoslavovej tvorby, kam by si zadelil(a) jeho cyklus Stesky? Porovnaj obsah tvorby Hviezdoslava s tvorbou iného oravského rodáka, Kukučína. Aké zhody a rozdiely nájdeš? Iné: Aký je obsah trojuholníka, ktorého základňa je 6 a výška 7? (žiak pozná vzorec alebo si ho môže vyhľadať).

Produktívne - sú to široké, otvorené otázky, na ktoré nie je jediná správna odpoveď. Vyžadujú si imagináciu, tvorivosť. Vyžadujú si viac ako reprodukciu alebo aplikáciu vedomostí, i keď základné vedomostí žiak musí mať. Príkl.: Ako by písal Hviezdoslav, keby žil v súčasnosti? Iné. Prečo ľudia znečisťujú životné prostredie i keď vedia, že škodia sami sebe?

Na hodnotenie - vyžadujú si úsudok, názor, hodnotenie. Podobne ako produktívne otázky i tieto otázky sú otvorené. Každá odpoveď je správna, pokiaľ nie je v nesúlade s morálkou a normami spoločnosti. Príkl.: Prečo žiaci neobľubujú Hviezdoslavovu tvorbu? Ako by si zvýšil(a) záujem žiakov o Hviezdoslavovu tvorbu?

Organizačné - týkajú sa organizačných, administratívnych alebo disciplinárnych otázok vyučovania. Netýkajú sa učiva! Príkl.: Kto chýba? Iné: Musíte stále vyrušovať? Iné: Pani učiteľka, prečo nepôjdeme na výchovný koncert?

Výskumník pozoroval desiatich učiteľov počas desiatich vyučovacích hodín, zapisoval si druh a počty otázok a na konci výskumu zostavil takúto tabuľku:

Relačná výskumná otázka je vo výskume, ktorý dáva do vzťahu dve alebo viac faktorov (premenných). Tieto premenné musia súvisieť, nemôžu byť izolované, pretože potom by išlo o deskriptívnu výskumnú otázku. Pri deskriptívnych a relačných výskumných otázkach sa používajú výskumné metódy, ako je pozorovanie, dotazník, škálovanie, interview, sociogram, test (nie experiment).

Aká je frekvencia jednotlivých druhov otázok u začínajúcich a skúsených učiteľov? Takýto výskum zisťuje nielen to, aké druhy otázok učiteľ položil, ale aj to, aký je rozdiel v používaní jednotlivých druhov otázok medzi dvomi skupinami učiteľov, začínajúcimi a skúsenými. Prvá premenná je druh otázok, druhá premenná je dĺžka praxe učiteľa (začínajúci verzus skúsení).

Ako vidno, začínajúci učitelia kladú podstatne viac reproduktívnych a organizačných otázok ako skúsení učitelia. Tí, naopak, majú viac otázok aplikačných, produktívnych a na hodnotenie.

Kauzálna výskumná otázka zisťuje kauzalitu (príčinu) medzi faktormi (premennými). Zisťuje či daná príčina viedla k určitým dôsledkom. Výskumnou metódou pri kauzálnych otázkach je experiment. Zisťuje sa ním, či daný jav spôsobil daný výsledok. Pre kauzálnu otázku je typické, že výskumník manipuluje s výchovným prostredím, upravuje ho, preorganizuje ho – napr. zavádza novú učebnicu, vyučovacie metódy, špeciálny výcvik a pod. – a zisťuje ich efektivitu v porovnaní s inou učebnicou, vyučovacou metódou, výcvikom a pod.

Aká je účinnosť výcviku začínajúcich učiteľov v kladení náročnejších otázok (aplikačných, produktívnych a otázok na hodnotenie)? So skupinou začínajúcich učiteľov sa uskutočnil výcvik, v ktorom sa učili používať so žiakmi skôr náročnejšie otázky než otázky reproduktívne a organizačné. Táto skupina sa nazýva experimentálna. Skupina začínajúcich učiteľov (kontrolná skupina) v čase výcviku experimentálnej skupiny vyučovala bežným spôsobom. Po skončení výcviku výskumník zistil proporciu jednotlivých druhov otázok v používaných triedach obidvoch skupín učiteľov a porovnal ju s údajmi, ktoré zistil pred začatím experimentu.

Legenda
Pre = zisťovanie pred experimentom
Post = zisťovanie po experimente

Ako vidno, experimentálna skupina podstatne zvýšila po výcviku proporciu náročnejších otázok (otázky aplikačné, produktívne a na hodnotenie) a znížila proporciu otázok reproduktívnych a organizačných. U kontrolnej skupiny tento posun nenastal. Tým sa dokázala kauzálna súvislosť medzi výcvikom v kladení optimálnych otázok a proporciou otázok, ktoré učitelia po výcviku položili.