Štruktúrované pozorovanie
Realita, ktorá nás obklopuje, je obyčajne zložitá, zvyčajne sa skladá z mnohých prvkov a viacerých rovín. Paralelne prebiehajú viaceré činnosti, prelínajú sa a vzájomne sa ovplyvňujú. V pozorovanej situácii je obyčajne viac aktérov, ktorí do nej vstupujú a vystupujú. Preto je veľmi ťažké pozorovať realitu vcelku, komplexne. Naopak, je potrebné pozorovanie zamerať užšie, koncentrovať sa na menší výsek z reality, alebo na jej segmenty a tie sledovať hlbšie, podrobnejšie a presnejšie. Je potrebné presne vymedziť javy, na ktoré sa pozorovanie sústredí. Musia to byť javy, ktoré je možné objektívne zachytiť, registrovať a numericky vyjadriť. Pozorovanie, ktoré má tieto vlastnosti, nazývame štruktúrované.
Štruktúrované pozorovanie je založené na tom, že sa realita rozdelí (štruktúruje) na menšie javy, ktoré sa presne pozorujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú. Rozdiel medzi neštruktúrovaným a štruktúrovaným pozorovaním vidno na nasledujúcom príklade.
Neštruktúrované pozorovanie. Výskumník pozoroval tri vyučovacie hodiny v jednej triede. Sústredil sa na nevhodné správanie žiakov. Počas pozorovania si písal drobné poznámky a na konci pozorovania ich zhrnul takto: "Žiaci v tejto triede sa správajú voči učiteľovi nevhodne, často porušujú školskú disciplínu."
Takýto záver pozorovania však vzbudzuje otázky: Aké nevhodné správanie sa vyskytlo? Koľko je "často"? Toto sú typické nedostatky neštruktúrovaného pozorovania. Tieto nedostatky odstraňuje štruktúrované pozorovanie.
Štruktúrované pozorovanie. Pozorovateľ mal ten istý cieľ výskumu, len pozorovanie sa zacielilo na konkrétnejšie vymedzené javy a ich výskyt vyjadril kvantitatívne. Keď pozorovateľ uvidel daný jav, urobil si v záznamovom hárku pri jeho názve čiarku.
| Pozorované kategórie javov | 1. hodina | 2. hodina | 3. hodina | priemer na 1 vyuč. hodinu |
| bavenie sa so spolužiakom | 10 | 3 | 12 | 8,3 |
| použitie mobilu | 3 | 3 | 2 | 2,7 |
| našepkávanie | 14 | 1 | 0 | 5,0 |
| vyslovenie vulgarizmu | 1 | 0 | 1 | 0,7 |
| svojvoľné opustenie lavice | 5 | 1 | 6 | 4,0 |
| položenie "sabotážnej" otázky učiteľovi | 1 | 0 | 1 | 0,7 |
| slovné napadnutie spolužiaka | 0 | 1 | 1 | 0,7 |
| fyzické napadnutie spolužiaka | 0 | 1 | 0 | 0,3 |
Ako je zrejmé, štruktúrované pozorovanie je dôkladnejšie, pozorované javy sú vymedzené presnejšie, ich frekvencia sa dá spočítať, a preto sa dajú porovnať aj medzi sebou (resp. dajú sa porovnať aj s údajmi z podobných výskumov). Takéto pozorovanie je rigoróznejšie, podrobnejšie, a preto poskytuje viac informácií o skúmanej realite ako neštruktúrované pozorovanie.
Základom štruktúrovaného pozorovania sú pozorované kategórie. Pod pozorovanou kategóriou rozumieme javy rovnakých vlastností. Takouto pozorovanou kategóriou je napr. "bavenie sa so spolužiakom". Zahrňuje všetky pozorovateľné aktivity, pri ktorých sa žiak venuje spolužiakovi činnosťou, ktorá nepodporuje učenie sa a nie je učiteľom tolerovaná. Je to napríklad rozprávanie sa, keď ostatní žiaci píšu zadanie, hranie sa "bojových" hier na papieri a pod. Kategória "použitie mobilu" obsahuje všetky aktivity, pri ktorých žiak manipuluje s mobilom počas vyučovania.
Existujú pozorované kategórie, ktorých javy sa identifikujú ľahšie, a kategórie, kde sa javy identifikujú ťažšie. Môžeme hovoriť o škále náročnosti identifikovania týchto kategórií, kde na jednej strane škály sú kategórie s nízkym stupňom vyvodzovania a na druhej strane kategórie s vysokým stupňom vyvodzovania. Pod vyvodzovaním sa myslí myšlienková aktivita pozorovateľa pri identifikovaní kategórie – najmä usudzovanie o znakoch daného javu, analýza kontextu, v ktorom sa kategória vyskytla a jej odlíšenie od iných kategórií.
Kategória "použitie mobilu" má nízky stupeň vyvodzovania – pozorovateľ na prvý pohľad zistí, že žiak používa mobil. Kategória "bavenie sa so spolužiakom" má o niečo vyšší stupeň vyvodzovania, je o niečo ťažšie identifikovateľná – pozorovateľ musí určiť, či diskusia žiakov je alebo nie je zameraná na učivo. Niektoré kategórie sa identifikujú ešte ťažšie, napríklad kategória "matka prikazuje" sa identifikuje ťažšie, pretože je potrebné ju (v danom kategoriálnom pozorovacom systéme) odlíšiť od kategórie "matka prinucuje" a od kategórie "matka sa vyhráža".
Úloha
Uveďte, či ide o pozorovanú kategóriu s nízkym stupňom vyvodzovania (n), alebo s vysokým stupňom vyvodzovania (v):
Vynuluj
Skontroluj
(A) Kódovanie
Pri štruktúrovanom pozorovaní výskumník sleduje dané javy a pri výskyte danej kategórie si urobí záznam do pripraveného hárku – hovoríme, že kóduje.
Popri klasickom zázname na papier sa čoraz viac presadzuje kódovanie za pomoci počítača. Pozorovateľ má pri sebe laptop a kóduje priamo doňho. Počítač má programové vybavenie, ktoré na konci pozorovania usporiada údaje a zoradí ich do tabuliek a grafov.
Jednotlivé systémy na pozorovanie používajú rôzne typy kódovania:
-
a) Čiarkovanie pri názve kategórie
- bavenie sa so spolužiakom: 
-
b) Číslovanie - jednotlivé kategórie majú svoje čísla a pozorovateľ si zapisuje rad čísel postupne sa vyskytujúcich pozorovaných kategórií. Číselné kódovanie je v pozorovacom systéme Neda Flandersa:
| Kategórie Flandersovho systému na pozorovanie komunikácie v triede |
| Učiteľ | 1. Akceptuje žiakove city
2. Chváli a povzbudzuje
3. Akceptuje myšlienky žiaka alebo ich rozvíja
4. Kladie otázky
5. Vysvetľuje
6. Dáva pokyny alebo príkazy
7. Kritizuje alebo presadzuje vlastnú autoritu |
| Žiak | 8. Odpovedá
9. Hovorí spontánne |
| 10. Ticho, zmätok, nezrozumiteľná komunikácia |
-
c) Zaznamenávanie iniciálok - názvov kategórií.
| Kategória | subkategória | kód |
| INFORMOVANIE | Informuje, žiada inf. | INF |
| Usmerňuje | USM |
| Vysvetľuje | VYS |
| Navrhuje | NAV |
| Presviedča | PRESV |
(B) Ciele štruktúrovaného pozorovania
Z hľadiska cieľov štruktúrovaného pozorovania existujú tieto možnosti:
- Zisťovanie trvania danej kategórie (činnosti). Meria sa časová dĺžka danej činnosti, napr. celková dĺžka hovoru žiakov a celková dĺžka hovoru učiteľa na vyučovacej hodine v minútach.
-
Zisťovanie výskytu kategórie – tzv. katalóg (checklist). Zisťuje sa, či sa daný jav vôbec vyskytol, alebo nevyskytol.
Schéma na pozorovanie interakcie matky s dieťaťom pri jedení (vek dieťaťa 3-8 rokov)
| Matka umožňuje dieťaťu voľbu jedla. | áno | nie |
| Matka umožňuje dieťaťu rozhodovať o množstve jedla. | áno | nie |
| Matka sa pýta, či dieťaťu jedlo chutí. | áno | nie |
| Matka chváli dieťa, keď dobre je. | áno | nie |
| Matka žiaka, aby dieťa pri jedení správne sedelo. | áno | nie |
| Matka žiaka, aby dieťa pri jedení neodchádzalo od stola. | áno | nie |
| Matka je súčasne s dieťaťom. | áno | nie |
| Matka sa počas jedenia priateľsky rozpráva s dieťaťom. | áno | nie |
-
Zisťovanie frekvencie danej kategórie (koľkokrát sa vyskytuje za určitý čas). Tento spôsob sa používa v dvoch variantoch.
- Pri prvom sa kóduje daná kategória vtedy, keď sa vyskytla (spravidla na jej začiatku). Toto sa nazýva prirodzené kódovanie. Napríklad učiteľ položil otázku – pozorovateľ zapíše kód, len čo otázku počul.
- Druhý variant frekvenčného záznamu je intervalový (intervalové kódovanie). Stanoví sa pevný časový interval (napr. vo Flandersovom systéme je to 3 sekundy) a kóduje sa kategória, ktorá sa vyskytla na konci daného intervalu. Tento spôsob je prácnejší a obyčajne prináša viac údajov ako pri prirodzenom kódovaní.
Prehľad spôsobov zisťovania
Úloha
(C) Príprava štruktúrovaného pozorovania
Ak chcete urobiť štruktúrované pozorovanie, musíte sa predovšetkým dobre teoreticky pripraviť. O skúmanom jave si musíte preštudovať čo najviac teoretickej literatúry a poučiť sa aj z výskumov, ktoré sa o danom probléme uskutočnili. Teoretická príprava je rovnako dôležitá ako práca v teréne. Ďalším krokom je vymedzenie cieľa pozorovania a oboznámenie sa s terénom. Potom nasleduje zostavenie systému na pozorovanie – stanovenie pozorovaných kategórií, ich definovanie (a odlíšenie od podobných kategórií) a určenie spôsobu záznamu (časový, "katalóg", frekvenčný).
Ako inšpiráciu uvádzame definíciu jednej z kategórií vo Flandersovom pozorovacom systéme:
Kategória 2 Učiteľ chváli a povzbudzuje. Učiteľ vysloví pozitívny hodnotiaci výrok. Díva sa pritom priamo na žiaka, prípadne aj prikyvuje hlavou. Jeho tón je hrejivý a priateľský. Pozitívne hodnotí žiaka, posmeľuje ho, žartuje (ale nie na jeho účet), uvoľňuje napätie.
- "Teraz si bol naozaj veľmi dobrý, veľmi si sa polepšil."
- "Výborne, Betka. Tak to má byť."
- "Dnes sa nám darilo."
Túto kategóriu je potrebné odlíšiť od kategórie 1 Učiteľ akceptuje city žiakov. Kategória 1 obsahuje objektívnu diagnózu, ktorá nie je prítomná v kategórii 2. Obidve kategórie obsahujú hrejivý a priateľský tón, ale kategória 2 obsahuje aj vyjadrenie pochvaly.
Väčšina učiteľov pri dynamickom dialógu odpoveď žiaka potvrdí rýchlym "Dobre" alebo "Áno". Vtedy tieto slová nemajú hodnotiaci význam a znamenajú vlastne "Ďalej". Kódujú sa ako 6 Príkaz.
Váš systém si musíte vyskúšať v teréne a po návrate z neho urobiť v ňom nevyhnutné úpravy.
Ďalším krokom je výber skúmaného súboru (napr. vyučovacích hodín, rozhovorov logopéda s dieťaťom, hry detí a pod.). Každý pozorovací systém by mal mať zistenú reliabilitu 
Reliabilita = presnosť a spoľahlivosť výskumného nástroja a výskumných zistení., je potrebné ju stanoviť tak, že tú istú situáciu budú kódovať nezávisle dvaja dobre zacvičení pozorovatelia a ich výsledok sa porovná (inter-rater reliability). Ak je reliabilita nízka, je potrebné váš systém zdokonaliť.
Ako citovať