Existencia dvoch skupín subjektov

Ak chcete zistiť účinnosť edukačného pôsobenia (vyučovacej metódy, učebnice, výcviku atď.), môžete tak urobiť len vtedy, keď jej fungovanie porovnáte s fungovaním iného edukačného pôsobenia. Každým edukačným pôsobením budete pôsobiť na inú skupinu subjektov výskumu. Dôležitým prvkom experimentu je preto existencia dvoch skupín subjektov. Skupinu subjektov, ktorá má nasadený nový prvok (nový druh pôsobenia, novú učebnicu, metódou, výcvik a pod.), nazývame experimentálnou. Skupinu, ktorá pracuje iným spôsobom, nazývame kontrolnou. Kontrolnú skupinu je niekedy vhodnejšie nazvať kontrastná skupina, aby sa zdôraznilo, že nejde o kontrolu, ale o porovnávanie medzi skupinami. Dve skupiny, ktoré fungujú v experimente, potrebujete na to, aby ste porovnali relatívny efekt vášho experimentálneho pôsobenia. Prirodzene, každá skupina pracuje iným spôsobom – experimentálna skupina pracuje jedným a kontrolná skupina pracuje druhým spôsobom, a to za rovnakých časových, materiálnych a ďalších podmienok.

Slovo skupina nechce nijako naznačovať, že ide o ucelenú školskú triedu. Naopak, experimentálnu skupinu môže tvoriť niekoľko školských tried a kontrolnú skupinu opäť niekoľko školských tried. Prirodzene, výskum mimo prostredia školy má iné zoskupenia než je intaktná trieda.

Podmienku existencie kontrolnej skupiny nie je možné v pedagogickom výskume obísť. Preto i účinnosť, efektivita, frekvencia, kvalita a iné vlastnosti, ktoré sa viažu na nezávisle premennú, sa musia vždy vyjadrovať v druhom stupni prídavného mena alebo príslovky.

Teda:

• A je účinnejšie ako B
• A je efektívnejšie ako B
• A je frekventovanejšie ako B
• A je kvalitnejšie ako B

Prirodzene, podľa teoretických predpokladov výskumníka, je možné zvoliť inú polaritu vzťahu:

• A je menej účinné ako B
• A je menej efektívne ako B
• A j menej frekventované ako B
• A je menej kvalitné ako B

Úloha

(A)Vyrovnanosť experimentálnej a kontrolnej skupiny

Na to, aby experiment prebehol korektne, musí mať na začiatku výskumu experimentálnu skupinu rovnocennú s kontrolnou skupinou. To znamená, že ani jedna z nich nemôže byť lepšia ako tá druhá v ukazovateľoch, ktoré môžu ovplyvniť závisle premennú. Ak je jedna z nich na začiatku experimentu zásadne lepšia, je pravdepodobné, že bude počas celého výskumu zvýhodnená a na jeho konci podá výkon, ktorý skreslí výsledky. Ak je na začiatku experimentálna skupina lepšia ako kontrolná, výsledok experimentu bude možné do istej miery pripísať jej vlastnostiam pred začiatkom experimentu. Podľa všetkého výsledný efekt experimentálnej skupiny bude nerealisticky nadsadený. Naopak, ak je na začiatku experimentu lepšia kontrolná skupina ako experimentálna, je možné, že experimentálny efekt bude u experimentálnej skupiny nerealisticky menší, pretože kontrolná skupina bola lepšia pred začiatkom experimentu ako experimentálna skupina. Vyrovnanosť experimentálnej a kontrolnej skupiny je najdôležitejším predpokladom korektne realizovaného experimentu.

Zdanlivo paradoxné je, že na začiatku experimentu potrebujete mať rovnaké (presnejšie: približne rovnaké) skupiny subjektov v obidvoch skupinách, aby ste na konci experimentu získali nerovnaké skupiny subjektov. Hodnoty experimentálnej a kontrolnej skupiny budú nerovnaké v závisle premennej vplyvom experimentálneho pôsobenia.

Úloha

(B) Ako zostaviť vyrovnané skupiny v experimente?

Existuje viacero spôsobov zostavovania rovnocenných skupín. Najlepší spôsob je náhodný výber. Pomocou neho máte najväčšiu šancu získať ekvivalentné skupiny subjektov a vyhnúť sa skresleniu kvôli nerovnakým kvalitám subjektov. Pripomíname, že nejde o námatkový výber, ale výber žrebovaním. Náhodný výber je spravodlivý, pretože všetky subjekty majú rovnakú šancu dostať sa do experimentálnej alebo kontrolnej skupiny. Takýto výber zároveň najviac odoláva nežiaducim vplyvom, ktoré ohrozujú validitu experimentu.

Náhodný výber sa robí zo základného súboru. Aby tento výber bol korektný, musíte ho urobiť z dosť širokého základného súboru. Ak chcete napríklad vyžrebovať po 25 žiakov zo základného súboru žiakov 7. ročníka v Bratislavskom kraji, kde je asi 10 000 žiakov, žrebovanie bude dosť skreslené, pretože po 25 žiakov v experimentálnej a kontrolnej skupine bude zle reprezentovať základný súbor. Výsledky tohto experimentu nebudú mať veľkú platnosť.

Náhodný výber pre experiment sa uskutočňuje v dvoch etapách. Najprv sa zo základného súboru žrebujú subjekti do každej skupiny a potom sa žrebom určí, ktorá skupina bude experimentálna a ktorá kontrolná. Tento postup je spravodlivejší ako keď sa žrebuje jednoetapovite – od začiatku sa priraďujú subjekti do experimentálnej alebo kontrolnej skupiny.

(C) Rozsah experimentálnej a kontrolnej skupiny

Rozsah experimentálnej a kontrolnej skupiny by mal byť dostatočne veľký. Aký má byť veľký, sa dá vypočítať, keď máte k dispozícii údaje o reliabilite nástrojov, ktorými zisťujete závisle premennú a poznáte variabilitu subjektov v danej premennej. Ak tieto údaje nemáte, všeobecná odpoveď je tá, že skupiny majú byť také veľké, aby sa výsledky dali zovšeobecňovať na daný výberový súbor, z ktorého sa subjekti vybrali. Obidve skupiny by mali byť približne rovnako veľké. Je to v súlade so zásadou, aby všetky charakteristiky subjektov boli ekvivalentné.