Ako vznikajú hypotézy

Výskumník pri tvorbe hypotéz vychádza z rôznych zdrojov. Je to štúdium danej problematiky vo vedeckej literatúre, osobná skúsenosť, profesijná prax a diskusie s kolegami.

Pri tvorbe hypotézy výskumník vychádza z toho, čo je o probléme známe – a posúva poznanie ďalej. Hypotézou stavia výskumný problém do iného uhla, odkrýva nové aspekty, rozširuje ho a pod.

Žiaci s výborným prospechom z matematiky majú lepší postoj k vyučovaniu tohto predmetu ako žiaci so slabým prospechom.

Táto hypotéza nie je veľmi tvorivá, pretože ide o známu skúsenosť väčšiny učiteľov matematiky. Výskumník ju však rozšíri tak, že bude skúmať viaceré ročníky a bude zisťovať, či sa v priebehu štúdia postoj žiakov k tomuto predmetu mení. Môže skúmať i to, ako závisí postoj výborných a slabých žiakov k matematike od niektorých vlastností učiteľa (dĺžka praxe, interakčný štýl, osobnostné vlastnosti a pod.), klímy triedy, veľkosť školy a pod. Každý aspekt však musí mať premyslený, podporený preštudovanou literatúrou, v opačnom prípade hrozí, že zistené údaje nebude vedieť vysvetliť (interpretovať). Každá z uvedených premenných (ročník štúdia, dĺžka praxe, interakčný štýl, osobnostné vlastnosti učiteľa, klíma triedy, veľkosť školy) bude tvoriť jadro nových hypotéz.

Z predchádzajúcej vety vyplýva, že každý výskum môže mať viacero hypotéz, ktoré však spolu súvisia, t.j. tvoria ucelený systém. Jednotlivé hypotézy sa priebežne číslujú:

Hyp. 1,
Hyp. 2,
Hyp. 3
atď.

Hypotézami výskumník buduje novú teóriu o skúmanom jave, presnejšie povedané, prispieva k jej prehĺbeniu alebo rozšíreniu. Proces tvorby nových hypotéz, ich testovania a obohatenia teórie má cyklický charakter:

Úloha