Jacob Levi Moreno (18.5.1889 Bukurešť, 14.5.1974 New York).

J. L. Moreno je zakladateľ sociometrie, sociodrámy a skupinovej psychoterapie. Keď mal štyri roky musela jeho rodina utiecť do Viedne, kde vyrástol, vyštudoval a neskôr pôsobil ako lekár. Už v mladosti ho zaujalo improvizované divadlo a všímal si kreativitu a spontánnosť detí pri hrách. Počas štúdia sa zaoberal okrajovými skupinami spoločnosti, neskôr pracoval v utečeneckom tábore. Jeho pozorovania ho priviedli k názoru, že medzi členmi skupiny sú isté vzťahy založené na sympatii alebo antipatii. Tieto zistenia tvoria základ jeho neskorších prác v sociometrii a psychodráme. Od roku 1925 pôsobil v USA. Tu sa venoval práci s deťmi, robil sociometriu, známe sú jeho výskumy vo väznici Sing Sing.

Moreno napísal základné dielo sociometrie: Who shall survive? (1934) V roku 1936 začal viesť psychiatrickú kliniku v Beacone, kde sa venoval rozvoju psychodrámy. Psychodrámu definoval ako metódu, ktorá v činnosti ukazuje pravdu duše s cieľom oslobodiť ľudskú spontánnosť a integrovať ju do ľudského života. (Moreno, 1959).

Terapia v skupine so skupinou a pre skupinu vznikla z improvizovaného divadla a bola prvou skupinovou psychoterapiou. Jej cieľom je aktivácia a integrácia spontánnosti a kreativity. (Moreno, 1959, s.34).