Kapitoly:

Ako citovať
túto učebnicu

Klasifikácia interview

Výskumník môže zvoliť spomedzi niekoľkých druhov interview, ktoré sa špecifikujú z rôznych hľadísk.

(A) Priame interview

Priame interview sa realizuje osobným stretnutím výskumníka s respondentom.

Výhody

  • osobný kontakt, ktorý umožňuje sledovať nonverbálne reakcie respondenta,
  • lepšie otvorenie sa respondenta.

Nevýhody

  • osobný kontakt môže vyvolať u respondenta zábrany rozprávať (hlavne pri príliš osobných otázkach). Niektorí respondenti sa viac otvoria vtedy, keď nie sú v priamom kontakte s výskumníkom, pretože je tu väčšia anonymita.

(B) Telefonické interview

Telefonické interview sa uskutočňuje bez priameho osobného kontaktu výskumníka a respondenta. Často sa využíva pri prieskume trhu, zisťovaní volebných preferencií a. i., avšak toto nie je vedecký výskum. Pri tomto type interview je veľmi dôležité vzbudenie a udržanie záujmu respondentov, pretože je oveľa jednoduchšie ukončiť telefonický rozhovor ako priame interview.

Výhody

  • rýchlejšia realizácia,
  • šetrenie financií (dnes sú rôzne výhodné paušály na mobil i pevnú linku) a času,
  • ľahšia dosiahnuteľnosť respondentov.

Nevýhody

  • ťažšia kontrola úprimnosti odpovedí,
  • niekedy sa nedá určiť, kto skutočne odpovedá,
  • respondent môže kedykoľvek zrušiť interview, môžu nastať technické problémy, napr. strata signálu apod.

(C) Online interview

Online interview sa realizuje stretnutím výskumníka s respondentom vo virtuálnej realite. Nevyhnutným predpokladom jeho realizácie sú technické zručnosti výskumníka a respondentov a ich prístup k internetu.

Online interview môžete realizovať synchrónnou formou, napr. prostredníctvom chatu, diskusného fóra, kde sú výskumník a respondent v kontakte, pričom obaja musia byť online v rovnakom čase. Samozrejme tento typ interview musí spĺňať ostatné atribúty vedeckého interview. Nepatrí sem klasické chatovanie, ale interview, ktoré je vopred pripravené a dohodnuté.

Problémom pri online interview môže byť výber respondentov.

  1. Jedným z možných spôsobov je osloviť známych ľudí, prípadne ľudí, ktorých e-mailové adresy výskumník pozná alebo ich získal z ich webovej stránky.
  2. Uplatňuje sa aj princíp tzv. "snehovej gule", kde sa výskumník dozvie od prvého respondenta adresy ďalších.
  3. Inou možnosťou je tzv. samovýber, ak výskumník uvedie na webovú stránku informácie o svojom výskume a čaká na respondentov, ktorých výskum zaujme a sami sa ozvú. Problémom tu však môže byť nevhodná kvalita zloženia výberového súboru.

Výhody

  • nízke náklady (ak je zariadenie už k dispozícii),
  • rýchla dostupnosť výsledkov,
  • ľahšia dosiahnuteľnosť respondentov
  • niektorí respondenti odpovedia radšej takouto formou ako priamo,
  • respondent môže dlhšie premýšľať,
  • vyššia anonymita, hlavne pri respondentoch, kde by bol osobný kontakt zložitejší (napr. vzdialenosť, príliš osobná téma a pod.).

Nevýhody

  • vyžaduje si počítačovú gramotnosť,
  • chýbajúci osobný kontakt,
  • chýbajúce nonverbálne aspekty,
  • neschopnosť niektorých respondentov vyjadriť sa písomnou formou.

(D) Individuálne interview

Individuálne interview sa realizuje stretnutím výskumníka s jedným respondentom.

Výhody

  • respondent sa skôr vyjadrí aj k osobným témam (je to však individuálne, iní môžu byť úprimnejší pri skupinovom interview),
  • z hľadiska jeho vedenia je menej náročné.

Nevýhody

  • časová náročnosť - za kratšiu dobu oslovíte menej respondentov.

(E) Skupinové interview

Realizuje sa stretnutím výskumníka so skupinou 4 až 6 osôb.

Výhody

  • tzv. synergický efekt (efekt spoločného pôsobenia)– respondenti na seba navzájom nadväzujú, pričom môže dôjsť k zaujímavým myšlienkam, nápadom,
  • ekonomickosť - za kratšiu dobu získate informácie od viacerých ľudí,
  • niektorí ľudia nie sú ochotní zúčastniť sa individuálneho interview, ale súhlasia so skupinovým.

Nevýhody

  • kladie zvýšené nároky na výskumníka, ktorý musí regulovať interview nielen z obsahového hľadiska, ale aj koordinovať komunikáciu v skupine a dbať na rovnomerné výpovede všetkých členov.

(F) Štruktúrované interview

Pri štruktúrovanom interview sú otázky a ich poradie vopred určené. Všetci respondenti dostanú rovnaké otázky v rovnakom poradí. Výskumník môže klásť otázky spamäti (je to náročnejšie, ale spontánnejšie), príp. ich číta.

Výhody

  • za krátky čas získate veľa informácií, ktoré môžete navzájom porovnávať, kvantitatívne ich hodnotiť alebo kategorizovať.
  • relatívne jednoduché zaznamenávanie a vyhodnotenie odpovedí pri zatvorených otázkach.

Nevýhody

  • výskumník nemôže v priebehu interview flexibilne reagovať a klásť doplňujúce otázky.

(G) Neštruktúrované (otvorené) interview

Pri neštruktúrovanom interview má výskumník vopred pripravené len jednotlivé okruhy problémov, otázky tvorí v priebehu rozhovoru podľa situácie a reakcií respondenta. Neštruktúrované interview je voľnejšie, podobá sa neformálnemu rozhovoru. Tento typ interview je vhodné využiť vtedy, ak skúmate nepreskúmanú oblasť.

Výhody

  • interview prebieha nenútene, výskumník môže podľa potreby flexibilne reagovať na respondentove odpovede, príp. môže klásť doplňujúce otázky.

Nevýhody

  • vyššia náročnosť na vyhodnotenie,
  • vysoké odborné nároky na výskumníka (schopnosť klásť otázky, schopnosť počúvať, empatia,...)

(H) Pološtruktúrované interview

Predstavuje "prechodný typ" medzi štruktúrovaným a neštruktúrovaným interview. Časť otázok je pripravená vopred, ale ich poradie sa môže meniť podľa priebehu rozhovoru. Výskumník môže v priebehu interview utvoriť nové otázky, prípadne niektoré vynechať.

Výhody

  • výskumník má väčší priestor na vlastné formulácie otázok,
  • vyššia flexibilita z hľadiska reagovania na priebeh interview.

Nevýhody

  • vyššie nároky kladené na výskumníka z hľadiska vhodného reagovania na odpovede,
  • menšia možnosť porovnania odpovedí jednotlivých respondentov.