Vyjadrenie výsledku experimentu

(A) Vyjadrenie výsledku experimentu s náhodne vybratými subjektmi

Úlohou výskumníka je zistiť, či je medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou v postteste štatisticky významný rozdiel   Štatistická významnosť = (štatisticky významný rozdiel) stanovenie, či výsledky zistené na výskumnom súbore, sa môžu zovšeobecniť na základný súbor. Obyčajne sa vyjadruje na úrovni 5 % alebo (prísnejšie) na úrovni 1 %. V prvom prípade to znamená, že výsledok by sa na základe náhody mohol vyskytnúť maximálne v piatich prípadoch zo sto. V druhom prípade to znamená, že výsledok by sa na základe náhody mohol vyskytnúť maximálne v jednom prípade zo sto. Štatistická významnosť sa vyjadruje pomocou p-úrovne. Úroveň 5 % sa vyjadruje ako p≤ 0,05, úroveň 1% sa vyjadruje ako p≤ 0,01.. Ak takýto rozdiel zistil v prospech experimentálnej skupiny, získal dôkaz, že pôsobenie nezávisle premennej v tejto skupine bolo silnejšie ako u kontrolnej skupiny. Ak získal iný výsledok (medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou nie je štatisticky významný rozdiel v postteste, alebo je rozdiel v prospech kontrolnej skupiny), získal dôkaz, že pôsobenie nezávisle premennej v experimentálne skupine nebolo silnejšie ako v kontrolnej skupine.

Tabuľka, ktorá vyjadruje numerické výsledky experimentu s náhodným výberom subjektov do experimentálnej a kontrolnej skupiny, má obyčajne takýto tvar:

N = počet subjektov
AP = aritmetický priemer
Mann-Whitney = štatistický test   Test = súbor úloh (položiek) zadávaných subjektom za účelom objektívneho vyhodnotenia ich vlastnosti. Existujú testy vedomostí a zručností, inteligencie, tvorivosti, špeciálnych schopností (napr. hudobných) atď. rozdielu medzi skupinami
p = hladina významnosti   Hladina významnosti = štatistický termín vyjadrujúci, do akej miery sú rozdiely medzi dátami štatisticky významné. Štandardne sa vyjadruje hladina významnosti na úrovni 1 % a 5 %. Pri hladine 1 % možno vyhlásiť, že je pravdepodobné, že od výsledku sa odchyľuje len 1 prípad zo 100, pri hladine 5 % možno vyhlásiť, že je pravdepodobné, že od výsledku sa odchyľuje len 5 prípadov zo 100.

V tomto experimente sa zisťovala zmena postojov rodičov k integrácii postihnutých detí do tried, kde sú intaktné deti. Experimentálna skupina absolvovala návštevy škôl, kde takáto integrácia detí už existuje. Návštevy boli doplnené vysvetľovaním a besedou s deťmi a učiteľmi. Kontrolná skupina absolvovala prednášky o zmysluplnosti integrácie pre postihnuté i pre intaktné deti. Časové zastúpenie obidvoch typov experimentálneho pôsobenia bolo približne rovnaké. Experimentálna a kontrolná skupina rodičov bola pred výskumom vybratá náhodným spôsobom (žrebovaním) spomedzi všetkých rodičov žiakov danej školy. Na konci experimentu vyplnili obidve skupiny škálovaný postojový dotazník. Obsahoval päťbodové Likertove škály   Likertova škála = druh škály, ktorá sa skladá z tvrdenia a (obyčajne) z piatich stupňov, pomocou ktorých respondent vyjadrí svoju mieru súhlasu alebo nesúhlasu Ukážka... v rozsahu od "rezolútne nesúhlasím" (s daným výrokom) po "rezolútne súhlasím" (s daným výrokom). Rozdiel medzi obidvomi skupinami bol malý (AP = 0,14) a na základe štatistického U-testu Mann-Whitneyho   U-test Mann-Whitneyho = štatistický test na výpočet rozdielov v poradových dátach medzi dvomi súbormi subjektov. bol nevýznamný. Vypočítaná hodnota p je ďaleko od požadovanej hodnoty štatistickej významnosti, ktorá má byť minimálne 0,05. Hypotéza, že pôsobenie pomocou návštevy školy, vysvetľovania a besedy bude mať pozitívnejší vplyv na zmenu postojov rodičov k integrácii ich detí ako pôsobenie prostredníctvom prednášok, sa nepotvrdila.

(B) Vyjadrenie výsledku experimentu s nenáhodne vybratými subjektmi

Úlohou výskumníka je zistiť, či je rozdiel medzi pretestom a posttestom u experimentálnej skupiny je štatisticky významne väčší ako u kontrolnej skupiny. Ak sa tak stalo, získal dôkaz, že pôsobenie, za ktorého pracovala experimentálna skupina, bolo silnejšie ako u kontrolnej skupiny. Tým svoju hypotézu potvrdil. Ak získal iný výsledok (medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou nie je štatisticky významný rozdiel, alebo je rozdiel v prospech kontrolnej skupiny), svoju hypotézu vyvrátil.

Tabuľka, ktorá vyjadruje numerické výsledky experimentu s nenáhodným výberom subjektov do experimentálnej a kontrolnej skupiny, má obyčajne takýto tvar:

V tomto výskume sa zisťovala efektívnosť dvoch programov na rozvoj verbálnych zručností žiakov. V experimentálnej skupine išlo o program A, v kontrolnej skupine o program B. Na začiatku experimentu žiaci písali pretest. Rozdiel v preteste medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou nebol štatisticky významný. Výskumník teda mohol považovať obidve skupiny za rovnocenné. Na konci experimentu žiaci písali posttest. Experimentátor porovnal rozdiel medzi pretestom a posttestom u obidvoch skupín. Experimentálna skupina sa zlepšila v teste o 3 body, kontrolná skupina sa zhoršila (aj to sa stáva) takmer o pol boda. Výskumník overil rozdiely štatistickým testom Wilcoxona   Wilcoxonov test = neparametrický štatistický test na určenie štatistickej významnosti rozdielu medzi poradovými dátami.. Ako ukazuje tabuľka, vypočítaná hodnota p je u experimentálnej skupiny nižšia, ako je požadovaná hodnota štatistickej významnosti (aspoň 0,05). Na druhej strane, vypočítaná hodnota p u kontrolnej skupiny je vyššia, ako je požadovaná minimálna hodnota štatistickej významnosti 0,05. Keďže experimentálna skupina sa zlepšila viac ako kontrolná skupina, výskumník potvrdil hypotézu, že pôsobenie programu A bolo efektívnejšie ako B.