Kvantitatívny výskum

Cieľom kvantitatívneho výskumu je získať exaktné a objektívne overiteľné údaje o skúmanej problematike. Základom kvantitatívneho výskumu je meranie. Je to postup získavania presných údajov vyjadrených numericky. Kvantitatívny pedagogický výskum zisťuje rozsah, frekvenciu alebo intenzitu edukačných javov.

V kvantitatívnom výskume výskumník vystupuje nestranne, usiluje sa zaujať odstup od skúmaného javu, snaží sa zbaviť subjektívnych postojov, ktoré by kontaminovali skúmané údaje.

Výskumník sa usiluje získať také údaje, ktoré sa dajú dobre zovšeobecniť, t.j. údaje ktoré platia pre čo najširšiu skupinu subjektov a produktov. Na zistenie, nakoľko tento cieľ dosiahol, používa inferenčnú štatistiku   Inferenčná štatistika = matematické postupy, ktoré umožňujú výskumníkovi určiť, aká je pravdepodobnosť, že výsledky získané na výberovom súbore subjektov budú platné pre základný súbor..

Výskumník vzťahuje získané údaje k zovšeobecniteľnosti. Usiluje sa získať také údaje, ktoré dobre reprezentujú danú populáciu subjektov a produktov. Na vyjadrenie reprezentatívnosti používa inferenčnú štatistiku   Inferenčná štatistika = matematické postupy, ktoré umožňujú výskumníkovi určiť, aká je pravdepodobnosť, že výsledky získané na výberovom súbore subjektov budú platné pre základný súbor..

Ideálom kvantitatívneho pedagogického výskumu sú prírodné vedy. Mnohé postupy, ktoré používa kvantitatívny pedagogický výskum, a výskumné metódy ako pozorovanie a experiment, sú snahou čo najviac uplatniť kánony prírodných vied. Zisťovanie frekvencie otázok, ktoré kladie učiteľ, alebo dĺžky aktívneho učenia sa žiaka sú postupy, ktoré sa nelíšia podstatne od zisťovania frekvencie alebo časovej dĺžky fyzikálnych javov. Ale pedagogický výskum musí skúmať aj javy, ktoré nie sú priamo pozorovateľné, a zisťujú sa nepriamo, ako napr. hudobné nadanie, etické názory alebo postoje k integrácii žiakov. Tieto javy sa merajú škálami, na ktorých skúmané osoby označia mieru stotožnenia sa s danou vlastnosťou.